Tradičná čínska medicína - harmónia tela, mysle a ducha

Vzťah človeka a prírody, spolu s ich vzájomným prepojením, pozorovali Číňania už pred niekoľkými tisícročiami. Tieto starodávne poznatky sa postupne formovali do systému, ktorý dnes poznáme ako tradičná čínska medicína (TČM). Ide o komplexný prístup k diagnostike, prevencii a liečbe, založený na filozofických princípoch taoizmu, konfucionizmu a budhizmu. Na rozdiel od modernej západnej medicíny, ktorá sa sústreďuje predovšetkým na symptómy, TČM hľadá problémy podľa signálov, ktoré telo vysiela, a snaží sa obnoviť rovnováhu tela, mysle a ducha.

Kľúčovým princípom je jin a jang, dva protikladné, no dopĺňajúce sa aspekty vesmíru a ľudského tela. Jin symbolizuje chlad, tmu, ženský princíp a pasivitu, zatiaľ čo jang predstavuje teplo, svetlo, mužský princíp a aktivitu. Zdravie je chápané ako dynamická rovnováha týchto dvoch síl – jej narušenie môže viesť k chorobe.

Ďalším základným konceptom je qi, životná energia, ktorá prúdi telom cez energetické dráhy nazývané meridiány. Ak je tok qi narušený, môžu sa objaviť fyzické či psychické problémy. Cieľom TČM je preto obnoviť harmonický tok qi.

Diagnostika sa v TČM výrazne líši od západného prístupu. Lekár sleduje celkový stav pacienta (vzhľad tváre, jazyka, očí, pokožky a držanie tela) a zároveň venuje pozornosť hlasu, dýchaniu, telesným pachom a psychickému rozpoloženiu. Dôležité sú aj spánok, chuť do jedla a u žien menštruačný cyklus. Medzi najznámejšie diagnostické metódy patrí pulzová diagnostika, ktorá rozlišuje viac než 28 typov pulzu, ukazujúcich rôzne nerovnováhy qi. Výsledkom je určenie syndrómu (zheng), teda vzorca energetickej nerovnováhy.

Medzi hlavné liečebné metódy patrí fytoterapia, využívajúca rastliny, minerály a niekedy aj živočíšne produkty, často v individuálne zostavených kombináciách. Ďalšie obľúbené metódy zahŕňajú akupunktúru, bankovanie alebo telesné cvičenia ako tai chi.

Podľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je TČM legitímnou formou zdravotnej starostlivosti. V Číne funguje paralelne s klasickou medicínou a vo viacerých krajinách sa používa ako doplnok moderných postupov. Napriek tomu zostáva predmetom diskusií, najmä kvôli nedostatku vedeckých dôkazov a štúdií.