Tradičný odev a zvyky domorodých obyvateľov Chiapasu

Tradičný odev patrí medzi najvýraznejšie prejavy kultúrnej identity domorodých obyvateľov Chiapasu. Ženy kmeňa Tzotzil nosia huipily zdobené symbolmi slnka, geometrickými motívmi motýľov, kvetov, kukuričných polí či ropúch. Jasne vyšívané odevy z oblasti Tenejapa, obývanej Tzeltalmi, vynikajú najmä na pozadí sýtozelenej vegetácie.

Podnebie jednotlivých regiónov výrazne ovplyvňuje aj spôsob obliekania. Lacandonovia, ktorí žijú v horúcom a vlhkom prostredí dažďového pralesa, nosia dlhé biele tuniky. Tzeltali z horských oblastí sa chránia pred chladom hrubými vlnenými bundami, zatiaľ čo Chujeovia nosia capisayos – plášte z palmových listov, ktoré ich dobre chránia pred častými dažďami.

Pre niektoré etnické skupiny, napríklad Tzotzilov, nie je tradičný odev iba oblečením, ale symbolom príslušnosti ku komunite. Zmena odevu pre nich znamená zmenu identity, kultúry aj domova.

Chiapas je známy aj svojimi remeslami. Tojolabalovia vyrábajú predmety z dreva a hliny, Lacandonovia zhotovujú trstinové flauty, hojdacie siete, rybárske siete, kožené tašky, zdobené tekvice, hlinené bábiky a náhrdelníky zo semien. Zoqueovia sú známi svojím majstrovstvom v pletení košíkov a výrobe hračiek. Takmer všetky domorodé skupiny vynikajú aj v tradičnom tkáčstve.

Neoddeliteľnou súčasťou domorodých sviatkov a osláv sú aj tance. Cholesovia predvádzajú dramatické tance znázorňujúce súboje medzi býkmi a jaguármi alebo medzi domorodcami a Španielmi. Počas Svätého týždňa namiesto tancov putujú na púte vedené staršími. Zoqueovia majú vlastné tradičné tance, medzi ktoré patrí Ženský tanec (Yomo etzé), Obilný tanec (Mote'xu) a tanec Malinche alebo Malintzin, pomenovaný podľa ženy, ktorá pomáhala Hernánovi Cortésovi pri dobývaní a pochádzala z Copainalá.