Tragická plavba MS Estonia

Potopenie trajektu MS Estonia patrí medzi najväčšie námorné katastrofy modernej Európy a pre Estónsko aj Švédsko je to udalosť, ktorá dodnes vyvoláva silné emócie, konšpiračné teórie aj politické diskusie. Stalo sa to v noci z 27. na 28. septembra 1994 v Baltskom mori, na trase Tallinn – Štokholm. Loď bola veľký osobný trajekt, ktorý prevážal stovky cestujúcich, autá, náklad a ľudí, ktorí cestovali za prácou, domov alebo na návštevu rodiny.

MS Estonia vyplávala z Tallinnu večer a spočiatku všetko vyzeralo normálne. Na mori však panovalo zlé počasie, silný vietor a vysoké vlny. Baltské more vie byť zradné, najmä na jeseň, keď sa počasie mení rýchlo a more sa správa skôr ako oceán než pokojné vnútrozemské more.

Okolo jednej v noci sa začali problémy. Predná časť lode, takzvaný visor, teda veľká rampa, cez ktorú sa nakladali autá sa začala uvoľňovať. V extrémnych vlnách a tlaku vody sa odlomila a voda začala rýchlo zaplavovať vnútro lode, kde boli autá a nižšie paluby. To je v prípade trajektu katastrofická situácia, pretože keď sa voda dostane do garážovej paluby, loď stráca stabilitu veľmi rýchlo.

Loď sa začala nakláňať a situácia sa zhoršovala v priebehu minút. Posádka vyslala núdzové volanie, ale všetko sa dialo v noci, v búrke a v chaose. Mnohí cestujúci sa vôbec nestihli dostať na palubu alebo zistiť, čo sa deje. Keď sa loď naklonila natoľko, že sa nedala stabilizovať, začala sa potápať veľmi rýchlo.

Celý incident trval len približne 30 až 40 minút od prvých vážnych problémov po úplné zmiznutie lode pod hladinou. To je jedna z vecí, ktoré robia túto katastrofu tak šokujúcou. Nešlo o dlhý boj o prežitie, ale o extrémne rýchly kolaps.

Z 989 ľudí na palube prežilo len 137. Zahynulo 852 ľudí, z toho veľká časť boli Švédi, Estónci a Fíni. 

Po katastrofe sa začalo rozsiahle vyšetrovanie. Oficiálny záver hovorí, že príčinou bola mechanická porucha prednej rampy a extrémne poveternostné podmienky, ktoré viedli k rýchlemu zaplaveniu lode a strate stability.

Ale táto udalosť má aj druhú rovinu, konšpiračnú a kontroverznú. Objavili sa tvrdenia o možnom prevoze vojenského materiálu, o utajovaných nákladoch, dokonca o výbuchu, ktorý mal poškodiť trup lode. Tieto teórie sa nikdy oficiálne nepotvrdili, ale v Estónsku aj Švédsku sa o nich stále diskutuje, najmä preto, že vrak lode bol neskôr čiastočne zakrytý a potápanie a vyšetrovanie mali obmedzenia.

Dodnes sa Estonia berie ako trauma celého regiónu. Každý rok sa pripomína výročie, existujú pamätníky v Štokholme aj v Tallinne a pre pozostalých je to téma, ktorá sa nikdy úplne neuzavrela. Pri plavbe Baltom stále existuje tiché povedomie, že pod hladinou leží loď, ktorá zmenila pohľad na námornú dopravu v celej severnej Európe.