Tridsaťročná vojna

Po protestantskej reformácii v 16. storočí sa po celej Európe začali štáty a kráľovstvá rozdeľovať na Katolícke a Protestantské skupiny. Tieto dve denominácie kresťanstva sa navzájom nenávideli a panovala medzi nimi dlhá nevraždivosť. Najhoršia situácia bola na území Svätej ríše rímskej v Strednej Európe ktorej vládli katolícki Habsburgovci. Táto ríša sa skladala so stoviek autonómnych území, ktoré si podľa zákona mohli vybrať ktorý smer kresťanstva budú vyznávať. Toto riešenie však nebolo dostatočné a konflikty medzi katolíkmi a protestantmi zúrili ďalej.

V 1618 nastala Druhá defenestrácia Prahy, kedy boli katolícky byrokrati vyhodení z okna na 3. poschodí protestantmi. Aj keď prežili, bol to akt ktorému sa pripisuje vyvolanie tridsaťročnej vojny. Vojna začala nábožensky ako ochrana Luteránskych práv, no skončila s geopolitickými ambíciami takmer všetkých európskych krajín.
Delí sa na 4 fázy:

1618 –1625 Bohémska fáza
Bohémia spolu s viacerými luteránskymi štátmi povstali proti Habsburgovcom s Holandskom ako sponzorom. Gróf z Tilly bol hlavným vodcom Ríšskeho vojiska a Bohémske štáty rýchlo porazil. Hoc sa zdalo že takto vojna skončí, obnovilo to 80 ročnú vojnu medzi Holandskom a Habsburgovcami v Španielsku.

1625 –1630 Dánska fáza
Christian IV, Dánsky vstúpil do vojny na strane luteránov. Jeho cieľom bolo vybojovať si cnostnú reputáciu ochrancu luteránov v Európe. Výprava bola však veľkým neúspechom a veľkou potupou pre Dánsko. Podpísal mier pri ktorom nestratil žiadne územie pokiaľ odstúpi z vojny. Albrecht von Wallenstein prichádza na scénu ako najschopnejší bojovník za Ríšu pričom aj dosť zbohatol z konfiškácie Luteránskych pozemkov.

1630 –1635 Švédska fáza
Švédsko vstupuje do vojny po výhre s Poľsko-litovskom proti formácii silných Katolíckych štátov. Gustavus II. Adolfus Švédsky bol úspešný najmä vďaka novým vojenským taktikám ako mobilnejšie kanóny a vojiská. Medzi nich patrilo vyšší počet oddielov s mušketami, väčšie množstvo menších kanónov a kavalérie. Taktiež ako hlava štátneho náboženstva mal kráľ Adolfus cez cirkev väčší prehľad o svojom obyvateľstve ktoré mohol rekrútovať do vojny. V bitke pri Breitensfeld švédi porazili grófa z Tilliho. (1634 Gustavus II. Adolfus zomrel, o rok neskôr aj Albrecht von Wallenstein)

1635 –1648 Francúzka fáza (Na čele s kráľom Ľudovítom XIII. A kardinálom Richelieu)
Hoci bolo Francúzsko katolícke, do vojny vstúpilo na stranu luteránov proti španielsku a Habsburgovcom, ktorý boli ich odveký rivali. Taktiež sa aj zameralo na prispievanie k luteránskym revolúciám po celej Európe. 

Vojna skončila, ako do tej doby najničivejšia v Európe najmä pre hladomor, zneužívanie, utrpenie a milióny mŕtvych hlavne na území Svätej Ríše Rímskej. SRR sa tiež stala absolútne decentralizovaná a podpísal sa Westfalsý mier. V ňom sa uchoval zákon ktorý dovoľoval štátom SRR určiť si svoje náboženstvo (po novom aj Kalvinizmus).
Najväčšími víťazmi boli Holandania pre oslobodenie od Habsburgovcov spolu so Švédmi a Francúzmi ktorý získali zopár území. Taktiež sa koniec vojny označuje ako začiatok modernej éry diplomacie. Počas tohto konfliktu sú aj známe lovy na čarodejnice ktoré boli obviňované za spôsobenie všetkého utrpenia počas vojny.