Tubbot alebo jendoducho Bo

Zdravi Tibet. Nasa skupinka uz sa uz nielen aklimatizovala na vysky ale aj ciastocne stibetizovala. Co to znamena? Nuz Michal stale v rukach zmoli budhisticky ruzenec, a vlastne ogulickovany su uz vsetci, ci na rukach alebo na krku. Kazdy druhy nosi Tibetsku thaaku cize biely saaal a caj s jacim maslom a solou, ci jacmenne pivko sa ujalo ako celkom popularny drink k obedu. Vcera sme do nasej kolekcie prehliadnutych klastorov pridali Jokhang a Seru. Pretlacili sme sa cez stovky tibetskych putnikov v najsvatejsom chrame Tibetu, omameni jacim maslom a temnou stredovekou atmosferou. Rozdychali sme to potom na streche, kde sa nam nad zltymi strechami majestatne vypinala Potala. V Sere sme sa pozreli na diskutujucich mnichov pomahajucich si pri argumentacii k urcite zlozitym nabozenskym debatam okazalym tlieskanim. Dnes sme vyrazili z Lhasy do asi najkrajsieho klastora Ganden leziaceho v horach. Nasim autobusom sme uspesne presli niekolko cestnych kontrol a dolinou Brahmaputry, alebo ako ju tu volaju Yarlung, lemovanej horami a kopami naukladanych vysysusenych jacich lajen (na kurenie). V klastore sa nam naskytol bizarny pohlad na hrobku zajkladatela radu Gelukpa Tsongkhapu obnovenu po vycinani cervenych gard a momentalne oblozenu z ucty bankovkami (na ktorych, je mimochodom zobrazeny prave Mao). Na zaver sme este vyslapali na 4300vku nad klastorom ovesanu farebnymi vlajockami, kde dvoch z nas aj trosku ponahanal jak (ano aj mna :-) a hajde do Lhasy. Vyborna vecera, potulky v ulickach pomedzi stanky, Tibetanov v krojoch cinske straze s gulovnicami, Vecer este trosku so sekcie BIZARRE: nasvietena Potala z namestia v style socform, s gycovym poulicnym osvetlenim a farebnou fontanou striekajucou do rytmu Mozartovho Tureckeho pochodu. Dovidenia Lhasa zajtra ideme dalej….