Tünel v Istanbule

Istanbulský Tünel je štýlová podzemná lanovka, ktoré domáci zvyknú nazývať aj druhé najstaršie “metro” na svete (najstaršie je v Londýne a druhé najstaršie je v Budapešti). S nápadom postaviť tunel s podzemným vlakom prišiel francúzsky inžinier Eugen Henri Gavand. Videl, že ľudia neustále chodia v hornatom teréne medzi Galatou, ktorá bola centrom spoločenského života a stvrťou Pera, kde v tých časoch bilo srdce obchodu a bankovníctva.

Navštívil osmanského sultána Abdülaziza Hana a požiadal ho o povolenie na jeho projekt, ktorým bol systém pozemnej lanovky na spojenie dvoch dôležitých miest v širšom centre mesta. Stavebné práce na Tüneli sa začali 30. júna 1871. Stavba bola dokončená dňa 5. decembra 1874 a Tünel začal prepravovať ľudí 17. januára 1875.

Bolo naplánované veľkolepé otvorenie - zorganizovaný slávnostný ceremoniál a na podujatí sa zúčastnilo množstvo domácich a zahraničných hostí. Počiatočné náklady na výstavbu boli 180 tisíc osmanských lír a parné stroje dodané na prevádzku mali výkon 150 koní. Vozne boli osvetlené plynovými lampami (elektrická energia nebola v tom čase dostupná).

Elektrické vozne boli dodané až v roku 1910. Dovtedy v súkromných rukách, bol Tünel následne bol znárodnený Tureckou republikou 1. marca 1939. Počas druhej svetovej vojny museli Tünel niekoľkokrát zavrieť kvôli materiálnemu nedostatku. Po vojne ho zrenovovala francúzska spoločnosť s názvom „Electro Enterprise“ za 33 miliónov TL a Tünel nadobudol súčasnú podobu. Vozne prekonajú vzdialenosť 573 metrov za 90 sekúnd vďaka motorom s výkonom 350 koní a až 170 cestujúcich môže naraz cestovať v dvoch smeroch.

Tunel sa stal symbolom istanbulskej dopravy hlavne počas neskorej osmanskej éry a v prvých rokoch republiky. Dnes ponúka krátku, ale zážitkovú jazdu pri cestovaní z Karaköy do štvrte Beyoglu.