Vedeli ste, že Rimania používali “obkladačky”?

Fakt, že Rimania boli skvelí stavitelia, je neodškriepiteľný a dobre známy. Ich “podlahové kúrenie”, rozvody a distribúcia vody, toalety, monumentálne chrámy, či dômyselné kúpele sú dodnes niečím, čo nás prinúti zamyslieť sa, či sme naozaj dnes takí vyspelí..? Práve kúpele sú niečo, čím sa v nasledujúcich riadkoch budeme zaoberať, aj keď tie si zaslúžia samostatný článok. Nejde totiž ani tak o samotnú premyslenú štruktúru stavby, jednotlivých nádrží a ich vykurovanie, ako skôr o materiál, ktorý Rimania používali. Museli mať veľmi dobré znalosti o termoizolačných vlastnostiach rôznych stavebných materiálov. Na stavbu samotnej budovy a jej stien totiž používali napríklad pálené tehly či pieskovec, materiály, ktoré dobre izolujú a “držia” teplo. To bolo hlavne v prípade kúpeľov pomerne významným faktorom. Aby však aj takáto stavba v meste dobre vyzerala, chcelo to niečo viac. Čo tak mramorový obklad? S mramorom sa Rimania “kamarátili”, o ten by nešlo; ako ho však upevniť na pieskovcovú stenu? Okrem obrábania kameňa Rimania poznali aj množstvo kovov- presne medzi nimi aj našli odpoveď. Na upevnenie mramorových dosiek či platní používali olovo, ktoré sa roztopilo pri pomerne nízkej teplote, nalialo sa do otvorov v stene a “obkladačka” sa priložila, kým ešte úplne nestuhlo. Takto dokázali skĺbiť termoizolačné vlastnosti s vizuálnou stránkou stavby. Ak niekedy na pieskovcových stenách ruín rímskych stavieb uvidíte rôzne otvory, budete už vedieť, na čo slúžili a že stavba, na ktorej pozostatky sa pozeráte, bola v lete príjemne chladná a v zime vykúrená, práve vďaka kombinácii materiálov a ich spájaniu. Pekné príklady si ukážeme napríklad na našich zájazdoch v Turecku, kde chodíme aj po stopách antiky a rozdúchavame žeravé uhlíky poznania v takmer vyhasnutých plameňoch histórie.