Veľká reťaz Zlatého rohu

Ak sa vyberiete na Galatskú vežu v Istanbule, v rámci expozície nevynechajte zrejme najslávnejšiu reťaz celého vtedajšieho Konštantínopolu, respektíve celej Východorímskej ríše. Dôležitou súčasťou mesta bol Zlatý roh. Je ústím riek Alibey a Kağıthane, 7,5 kilometra dlhý a 750 metrov široký. Jeho maximálna hĺbka, kde sa vlieva do Bosporu, je asi 35 metrov. Zároveň slúžil ako prirodzený (a zraniteľný) prístav.

Riešením problému bolo natiahnutie dlhej železnej reťaze cez zraniteľnú vodnú cestu. Počas Byzantského obdobia bol vstup do Zlatého rohu uzavretý pre cudzie lode spojením reťaze medzi dvomi vežami - Kastellionskou vežou a Eugenskou vežou s cieľom zabezpečiť bezpečnosť prístavu v Zlatom rohu a zabrániť vpádu cudzincov do mesta. Odhaduje sa, že tento obranný mechanizmus, dlhý vyše 500 metrov, bol inštalovaný v 8. storočí.

Počas dobytia Istanbulu práve kvôli tejto nepreniknuteľnej prekážke sultán Mehmed II. Dobyvateľ rozhodol preniesť osmanské vojnové lode po zemi až do Zlatého rohu. Reťaz ostala zachovaná ako symbol víťazstva Osmanskej ríše a ako mestská relikvia po dobytí. Reťaz vyrobili spojením foriem v tvare ležatej osmičky, vyrobených z tepaného železa.

Kúsok v múzeu je dlhý 10,72 metrov, váži 425 kg a pozostáva z 23 článkov. Ostatné časti originálnej reťaze rôznych veľkostí sa nachádza v Istanbulskom Námornom múzeu, Vojenskom múzeu Harbiye a v Múzeu Rumeri Hisarlar.