V modernej histórii sa pravdepodobne práve Venezuela stane krajinou, ktorá príde ako prvá o všetky svoje ľadovce po tom, ako vedci klasifikovali jej posledný ľadovec za už len ľadovcové pole.
Medzinárodná kryosférická klimatická iniciatíva uviedla, že doposiaľ najdôležitejší a jediný zostávajúci ľadovec juhoamerických Ánd - Humboldtov ľadovec alebo ľadovec La Corona, je už príliš malým na to, aby bol klasifikovaný ako ľadovec.
Venezuela tak stratila za posledné storočie najmenej šesť ďalších ľadovcov. S rastúcimi priemernými teplotami sa stráca ľad čoraz častejšie. Jeho roztápanie je ako dôsledok zvyšovania hladín morí na celom svete dnes už reálnym faktom.
Na spomínanom venezuelskom ľadovci už od roku 2000 nebol zaznamenaný nový objem ľadovej pokrývky až do dnešných dní, a tak bol preklasifikovaný. Posledné správy z marca 2024 z University of Los Andes datujú, že sa ľadovec zmenšil zo 450 hektárov na iba 2. Zatiaľ čo neexistuje žiadna celosvetová norma pre minimálnu veľkosť, ktorú musí ľadovec mať, aby bol zaň klasifikovaný, vo všeobecnosti je akceptované usmernenie a hodnota okolo 10 hektárov.
A teda glaciológovia používajú tak bežnú hranicu 10 hektárov, kde každá takáto ľadová masa musí mať tento objem, resp. objem a rozloha zodpovedá hodnote nad 10 ha. Zároveň sa tak takáto masa ľadu deformuje vlastnou váhou. Úvodná fotografia tohoto príspevku dokumentuje zmeny ľadovca, pričom vrchná fotografia datuje rok 2015 a spodná aktuálny rok 2024. (zdroj NASA)
K ľadovcu Humboldt vo Venezuele sa vyjadril napríklad aj profesor Mark Maslin z University College of London, ktorý sám prirovnáva ľadové pole Humboldt ekvivalentne k dvom futbalovým ihriskám. Tvrdí, že už naozaj nejde o ľadovec plniaci tak zároveň globálne funkcie. Horské ľadovce potrebujú na prežitie v letných mesiacoch dostatok vlastného objemu a ľadu, aby odrážali slnečné svetlo a udržiavali zároveň vzduch v jeho okolí chladným.
Keď ľadovec ustúpi, slnečné svetlo ohrieva zem, robí ju oveľa teplejšou a je oveľa menej pravdepodobné, že sa v lete vytvorí nový ľad. Zároveň sa predpokladá, že ďalšie krajiny, ktoré budú ako prvé bez ľadovcov, sú Indonézia, Mexiko a Slovinsko, najmä kvôli ich relatívnej blízkosti k rovníku a zároveň nízko položenými horami, vďaka ktorým sú ich ľadovce náchylnejšie k otepľovaniu.
Humboldtov ľadovec vo Venezuele neobsahoval dostatok ľadu na to, aby podstatne zvýšil hladinu morí, keď sa topí. Problémom sa však stáva strata ľadovcov, ktoré zohrávajú kľúčovú rolu pri zásobovaní komunít sladkou vodou, a to najmä počas horúcich a suchých období v Južnej Amerike.
Najnovšie prognózy ukazujú, že do roku 2100 sa stratí 20 - 80 % ľadovcov na celom svete, záležať však bude na následnom vývoji a prístupe človeka k danej problematike počas najbližších rokov. Je to stále práve znižovanie emisií, ktoré môže pomôcť ľadovcovým ložiskám a zároveň tak priniesť energetickú, vodnú a potravinovú bezpečnosť vo svete.
Krásy stále existujúcich ľadovcov a nespútanej prírody zažívame na našich BUBO zájazdoch v Južnej Amerike. Poďte si ich s nami pozrieť na zájazde Južná Amerika - raz za život.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
