Vlčí odkaz na Islande?

Nádhera, kontroverzia, ekologický dopad, turizmus, pekné fotky… Za všetko môže lupina, teda vlčí bôb. Latinsky je vlk Canis lupus, odtiaľ pochádza aj meno obľúbeného profesora zo Školy čarov a kúziel v Rokforte – Remusa Lupina, ktoré odkazuje na jeho vlkodlačí „malinký problém“. Krásne nomen omen!

Na Islande je to v istom zmysle podobné. Chcelo by sa povedať – vlk v rúchu baránčom.

Keď v lete prechádzaš Islandom, môžeš si všimnúť úchvatné polia pokryté fialovými a modrými kvetmi. Tieto farebné lúky sú plné rastliny zvanej lupina – vlčí bôb. Je krásna na pohľad, no zároveň kontroverzná pre svoju ekologickú úlohu.

Ako sa lupina dostala na Island?

Lupina pochádza pôvodne zo Severnej Ameriky. Na Island bola dovezená v roku 1945 ako súčasť projektu na obnovu pôdy a na zamedzenie erózie. Islandská pôda bola silne degradovaná v dôsledku sopečných výbuchov, silných vetrov a zároveň nadmerne vyčerpaná spásaním ovcami.

A tak sa pár šikovných hláv dalo dokopy a vybrali práve lupinu. Tá výborne dokáže viazať dusík zo vzduchu a zlepšovať tak úrodnosť pôdy. Dokáže znášať drsné podmienky, darí sa jej aj v chladnej a chudobnej pôde a nevadia jej ani silné vetry.

To, čo malo pomôcť len na obmedzených plochách, sa však rýchlo premenilo na masívne šírenie po celom ostrove. Lupina nemá na Islande prirodzených nepriateľov ani konkurenciu, takže dokáže rýchlo kolonizovať veľké oblasti – od nížin až po vyššie položené oblasti.

Dnes je možné lupiny vidieť po celej krajine, najmä v júni a júli, keď dosahujú vrchol kvitnutia. Ich sýte fialové až modré kvety kontrastujú so sopečnou krajinou a lávovými poľami, a preto sú obľúbeným motívom fotografií.

Lupina je tak pre Island dvojsečnou zbraňou – nádhernou dekoráciou, ale aj biologickým problémom.

Výhody lupiny

Táto rastlina zastavuje eróziu na kriticky poškodenej pôde,zlepšuje kvalitu pôdy vďaka viazaniu dusíka

A priťahuje turistov – lupinové polia sú obľúbené medzi profesionálnymi fotografmi aj návštevníkmi.

Problémy a kontroverzie

Lupina rastie tak intenzívne, že často potláča rast nižších a pomalšie rastúcich druhov, ako sú machy, lišajníky a drobné kvety. Tam, kde dominujú lupiny, je menej pôvodných druhov a narúša sa prirodzená rovnováha ekosystému.

Dnes už preniká aj do chránených oblastí a ochrancovia prírody upozorňujú na to, že sa objavila aj tam, kde nebola pôvodne zamýšľaná a kde môže poškodiť citlivé prírodné lokality.

Ekológovia ju preto označujú za invázny druh – nebezpečný najmä tam, kde vytvára monokultúrne porasty a vytláča pôvodnú flóru.

Islandské organizácie a ochranári sa snažia nájsť rovnováhu medzi výhodami a nevýhodami lupiny. Obmedzujú jej výsadbu v ekologicky citlivých oblastiach a v niektorých chránených rezerváciách sa lupinová vegetácia dokonca odstraňuje, aby sa pôvodná flóra mohla zotaviť.

Island zároveň informuje verejnosť aj turistov o tom, kde je lupina vítaná a kde nie.

Úplne ju však odstrániť z krajiny je prakticky nemožné – lupina je dnes rozšírená vo veľkej časti ostrova.

Pre návštevníkov Islandu sú lupiny nádherným prírodným doplnkom. Fialové polia pri čiernych sopečných plážach, vodopádoch alebo ľadovcoch pôsobia takmer surrealisticky a stali sa ikonou islandského leta.

Medzi najkrajšie miesta na fotografovanie lupín patrí oblasť Vík a čierna pláž Reynisfjara či Národný park Þingvellir, kam pravidelne jazdíme so skupinami BUBO. Určite ich s nami na zájazdoch po Islande objavíte.