Miloslav Stingl Vodcu si vzala smrť

Volal sa Okima, čo v jazyku severoamerického indiánskeho kmeňa Kickapoo znamená „Ten, ktorý vedie“. Toto meno si Miloslav Stingl vyslúžil po svojich opakovaných návštevách tohto kmeňa. Tento jedinečný muž bol dlhé desaťročia jedinou spojkou medzi zabudnutými kmeňmi a naším socialistickým zriadením. Málo cestovateľov sa dostalo na miesta, ako on, a takmer nikto sa na tieto miesta nedostal opakovane. Precestoval neuveriteľných 151 krajín sveta, a to sa bavíme o obdobiach od 50-tych do 90-tych rokov 20.storočia. Ako jeden z prvých Čechoslovákov precestoval Haiti, viac ako 10x vycestoval na Papuu, precestoval severnú aj južnú Ameriku a strávil veľa času na ostrovoch v Pacifiku. Miloval cestovanie a stretávanie sa s miestnymi ľuďmi. Chodil do tak divokých oblastí, že radšej cestoval sám, než aby niekoho priviedol do nebezpečnej oblasti. Na Papue sa ocitol ešte v dobe reálneho kanibalizmu a údajne sa zúčastnil na hostine. Nerád o týchto veciach hovoril, nechcel na týchto ľudí vrhať negatívne svetlo, pretože ich mal rád. Žil medzi Inuitmi aj medzi juhoamerickými indiánmi a všetky svoje poznatky vtesnal do viac ako 41 kníh, ktoré za svojho života napísal. Hovoril a dohovoril sa neuveriteľnými 17-imi jazykmi. Viacero jeho kníh napísal v nemčine, španielčine alebo angličtine. Bol najprekladanejší český autor a drží za to rekord. Dokonca predbehol aj jeho obľúbeného autora, Karla Čapka. Ľuboš Fellner, riaditeľ BUBO, pána Stingla vždy po Bratislave vozil autom. Keď mal u nás prednášky, o starého pána sme sa slušne postarali. Mal BUBO rád a vždy hovoril o úžasnej energii, ktorú tu na Slovensku vidí a ktorá mu v Čechách chýbala. Miloslav Stingl  zozbieral obrovské množstvo filmového materiálu, z ktorého väčšina ešte nebola použitá a je uschovaná v archíve. Svet sa tak rýchlo mení, že tieto zábery budú raz mať neuveriteľnú hodnotu. Písal knihy pre cestovateľov, pre odbornú verejnosť, ale aj pre deti. Mne osobne Okima spôsobil vážny problém. Keď som začal plynule s porozumením čítať, od začiatku som si obľúbil literatúru faktu a asi ako tretiak na základnej škole som prečítal knihu Siouxové bojují dál. Neskôr som zobral do ruky Winetua, a vtedy to prišlo. Po zopár faktoch na začiatku tohto jedinečného diela som videl toľko chýb, ktoré Karl May spravil, že som Winetua nikdy neprečítal. Dodnes. Čítal som však ďalej Stinglovky a vždy ma dokázal preniesť na miesta, o ktorých som si myslel, že sa tam nikdy nedostanem. Ďakujem, pán Stingl (*1930, Bílina - † 2020, Praha).