Voodoo na Haiti

Mnohí označujú haitské voodoo za najmenej pochopené náboženstvo na svete. Vyvíjalo sa niekedy okolo 17. a 18. storočia ako zmes afrického duchovného života, viery indiánov Taino a katolíckeho náboženstva. Nie je to cirkev, nemá organizačnú štruktúru. Otroci privážaní na karibské ostrovy pod dozorom katolíckej cirkvi mali osem dní na to, aby sa po vylodení zriekli svojej viery a nahradili ju katolíckou. A tak si prispôsobovali katolícke rituály svojim tradíciám a vznikol z toho ten zvláštny mix. Polyteizmus voodoo sa združuje okolo božstiev nazývaných Iwa, ktorí pripomínajú katolíckych svätcov, podriadených kľúčovému božstvu Bondye. Kľúčový rituál sa spája s bubnovaním, spievaním a tancovaním, ktoré má presvedčiť Iwa, aby vstúpili do jedného z prítomných a umožnili tak komunikáciu. Pomôcť majú aj obete v podobe ovocia ale aj obetovaných zvierat.   Voodoo sa na Haiti rozšírilo po oslobodení ostrova, keď sa katolícka cirkev stiahla. Následne, v 20. storočí, ho haitská emigrácia rozšírila do sveta. Tým, že voodoo nemá vlastnú cirkevnú organizáciu ani spísané zásady viery, v mnohých krajinách, ale aj na samotnom Haiti sa jeho forma prelína a ovplyvňuje s inou (najmä katolíckou) vierou. V krajine je dominantným náboženstvom katolícke kresťanstvo, veľmi silný je však vplyv práve voodoo a viera v silu jeho rituálov. Hovorí sa, že 85% Haiťanov sú katolíci, 15% protestanti a 100% voodoo. Viera vo voodoo sa cez haitskú diasporu šíri aj do amerických miest ako Miami, New York, Washington či Boston.