Kuba

Cidra

Kazda nasa sprava z Varadera hodnoti. Kde inym pobytovky zacinaju, nase zajazdy koncia. Dni oddychu na plazi, rekapitulacia toho co sme presli a zazili a ohovaranie rozkysnutych postarsich Nemiek ktore rum vracia do casov mladosti a poskytuje im dvojtyzdnovy unik z decembrovej Europy. Zaujimave, ale iba pat minut. Potom musime objednavat mojito aj my, aby sa to dalo zvladnut. Sme ini, nepatrime k nim. Nas v nasich hoteloch na Varadere uz poznaju, barmanka ma zasadne oslovuje Mi amor, recepcna sa pyta, co noveho v Baracoa a ci som jej priniesol najlepsiu cokoladu ostrova, ako som jej slubil. ( zabudol som:-( ) Chybaju nam prechadzky kolonialnymi labyrintami hlavnych miest provincii, uprimni ludia z vychodu ostrova, zber plodov kakaovnika a pomarancov priamo zo stromov pocas prechadzok prirodou, cerstva stava z cukrovej trstiny, zjednavanie na trhu pre miestnych, spolocne obedy pri zivej hudbe, socialisticke fresky, pretancovane vecery (tancovali povacsinou kubanci, tym to ide najlepsie - ja som sedel v nemom uzase pri tuKole), preteky chevroletov z patdesiatych rokov (chvilu som mal pocit, ze ostatnych predbiehame len preto, ze nam nefunguju brzdy :))... Na toto sa neda zabudnut. Bola to vyborna partia, tychto 14 provincii. Svata pravda sa ukryva vo versoch basnika a narodneho hrdinu Jose Martiho (nic nove, hovorim o Guajira Guantanamera): Leopard sice ma svoj kozuch, ale my vsetci mame viac: nove priatelstva!!! Dovidenia na BUBO bale.