Voodoo Ozajstný Benin

Tmava miestnost je naplnena zvukom bubnov, mnohotonalnym spevom, extatickym tancom a pachom krvi. Na zemi sa v predsmrtnych krcoch zmietaju dve sliepky. Ked tancujem, , sem tam na ne slapnem. Som bosi a smyka sa to a skor citim ako vidim. Je to ohromne silne, prirodne a prirodzene silne. V tej miestnosti citim svoju prapodstatu, je mi velmi dobre,citim sa tak milo akokeby  pripitucky, kdesi na rozhrani dvoch svetov. Toho co poznam a toho nevedomeho, co iba tusim. Je pol druhej rano a zda sa mi, ze len teraz sa veci poriadne rozbiehaju. Rytmus udava dzudzu- sef saman woodoo- vola sa Žira a tu v okolitych dedinach je znamy. Jeho dedina su animisti, neviem ako ju Joan nasiel. Je antropolog, Benin je krajina, kde sa narodil a musel ziskat tip. Turisti sem evidentne nechodia. Toto je ozajstby ritual, takto to naozaj chodi. Ziadnych turistickych 30 minut, ale 5 hodin magie, tranzu a krvi.  Zrazu ciernou miestnostou plnou spotenych tancujucich tiel bleskne svetelny vyboj, iskry dopadaju okolo nas. Dzudzu sa usmieva ako diskjockej, ktoremy sa podarilo pustit tu najlepsiu odpalovacku a ktoremu tancuje cely parket. Co je to woodoo? Urcite nie to co tvrdi Hollywood. Ziadne prepichovanie babik a robenie zla. Woodoo je o dobre, o nasej prapodstate. Nasim cielom je zistit viac na vlastnej kozi. Vodoun vzniklo prave tu v Benine. Animisticke prirodne nabozenstvo - magicno ktore je mimo nasho klasickeho chapania sveta, Woodoo je tuzbou homo sapiens po viere. My proste musime verit, to je nasa prirodzenost. Cim viac cestujem, tym viac verim v prapovodno. To co teraz pomenovavame ako " primitivne nabozenstva", nekulturne zvyky, barbarstvo, povazujem za prapovodnu crtu kazdeho z nas. Civilizacia je nanos na povrchu, ktory sa snazi prekryt nasu prirodzenost. V tomto smere ma nadchol moj pobyt u pygmejov. Odvtedy hladam. Preco sa aj male deti boja hada? Vidia ho prvy raz a boja sa ho. Preco mam tak rad ohen?100 000 rokov s ohnom neprekryje 100 rokov ustredneho kurenia. 2000 rokov "civilizovaneho krestanstva" neprekryje  nasu 50x dlhsiu prapodstatu. A ta je v povodnych domorodych ritualoch. Ritual svadby, pohrebu mame, Vianoce aj Velku nic sne prebrali z pohanskych- animistickych tradicii aj ked to kazime ako sa len da. Bojime sa tranzu. Radsej si ideme sadnut k psychoanalitikovi, popripade sa ticho ozrat v krcme. Takto je to teraz legitimne. Takto sa to nosi. Nechat sa potriet krvou a nahy tancovat na krizovatke ciest o polnoci nam pripada uchylne. A toto som dnes v noci robil.  Nevedel som co bude. Ked do toho dzbana tiekla krv barana a sliepok, myslel som si, ze to budem musiet vypit. Ked som o polnoci dostal do ruky zahnuty dlhocizny noz, nevedel som co sa bude odomna pozadovat. Viem, ze na woodoo ritualoch sa bezne ku kuracej pridava aj ludska krv. V tomto ohlade bol nas ritual soft.  Zacalo to pomaly, tak ako vsetko v Afrike. Odbocili sne z hlavnej cesty na " polnu" ( aj hlavna vyzera ako polna s polmetrovymi jamami) a potom odbocime este raz. Ked sme chceli ist dalej musime odrezavat konare stromov. Africke dedinky su to najkrajsie co poznam. Cisto, uhladena zem- zametaju ju?- absolutna pohoda, vona. Tu su vsade palmy, sme na juhu a vsetko rastie, iba sa naciahnut. Taky ananas a mango dlho nikto z nas nejedol! Tu budeme stanovat. Toaleta v busi, kohuty na strome. Ideme na pivko- bolo to to najlepsie ( bolo najvychladenejsie) co sme tu mali. Kde je nas sofer? Je yz rna, sadam na motorku a vyrazam do tmy. Najdem cernoskov vecerat, akokeby na nas zabudli. Stale rozpravaju ako ich predkov biely muz v okovach odvazal prec na lode a tak teraz nename co pozadovat. Dva dni som bol na nich mily, no teraz prichadza cas pucungu a tak sklopia usi a do 5 sekund vyrazame. Proste cernoskovia sa zabudli ako male deti.  Prichadzame do svatyne vymalovanej naivistickymi obrazmi levov, divych zien ( pripomina mi bohynu Durga z hinduistickeho panteonu), vyzuvame sa a vchadzane dalej. Vpredu ostatni pozeraju stupidny film na dvd, deti pospavaju, v rohu stoji motorka. Nic nenasvadcuje vynimocnej atmosfere ani nicomu, nic nie je tak ako si predstavujeme. Mne sa to vsak paci. Je to prirodzene a oni su takito, prirodzeni, nesputani, nescivilizovani. Dzudzu zacina ticho rozpravat, prerusuju ho vystrely z filmu z vedlajsej miestnosti. Jemu to nevadi a tak ani mne. "Kazdy z vas ma nejaky problem. Nehovori o nom, no ma ho. Dnes ten problem vyriesime." Sustredim sa davam dzudzu- ovi malu mincu. On prosi duchov predkov ci moze zacat ritual a ked nie su proti zaciname. Hodi 2x " kockami" ( su to akesi skrupinky) a podla toho co ukazu vidi odkial sme prisli a kam ideme. Dostavame orechy cola( kola) ktore boli kedysi sucastou coca coly, trpke orechy, ktore su velmi jemnou drogou. Potom orechy vraciame. Sedime v svatini do pol pasa nahi, obaleni bielou plachtou, napudrovani. Saman je v bielom, vyzera slusne a slavnostne. Potom cakame. Hodinu? Chalani sa pytaju " objednal si woodoo ci saunu?" je to dusno. Ta horucava vsak ide aj zvnutra. Niektori to vzdavaju uz teraz. Mne je prijemne. Som uplne vyrovnany, nebojim sa ani trosku, mne teplo nie je. Tesim sa co bude. Myslim na svoj problem.  " ideme" zaveli zrazy dzudzu a bubny sa rozozvucia. V rukach nesu sliepky a baranka. Ideme bosi nocnou Afrikou, nohy sucham v piesku, citim zem. Milujem jest rukami a zistuhem, ze milujem chodit bosi. Bubny, palmy, spiaci polozeny mesiac. Kam ideme? Je s nami asi 50 dedincanov a deti. Bosi vnimam bytie ovela sulnejsie. Zem je tepla. Prideme na " velku" krizovatku. Bubny zacnu viac duniet, spevy su stale silnejsie, maceta, na co je? Zacne sa kopat diera do hliny, prebehne okolo motorka. Do jamy sa vlozi posvatna dyka, okolo saman rozlozi 4 kalisky na ktore da orechy cola. Potom zareze sliepky a krv tecie do vykopanej jamy, na orechy cola a do dzbana. Potom zareze baranka. Ked nieco chces vybavit, musis priniest obetu a my sme si museli baranka aj sliepky kupit. Na konci mi to maso davali, ale vsetko sme nechali dedine. Nech si na blaznivych jovo- jovo spomenu. Je to vela krvi. Dzudzu mi natiera na hrud znak. Aj tento mi pripomina Shivov trojzubec. Potom tancujeme, ja s dykou v ruke, niektore zeny sa dostavaju do tranzu, maju krce, musia im odovrat deti. Tie zeny su woodoo, oni " to maju",  maju v hlave woodoo. U nas robili kedysi liecitelky, my Slovania sme taktiez taketo veci ( samanky) mali. Ako maly chlapec som takuto carodejnicu stretol v Drietomej.  Potom zarezeme na mieste fetishov pripominajucuch falus dalsiy sliepku. A potom vo vnutri dalsie. Evidentne sne nesetrili a woodoo by malo zafungovat. V priebehu vecera sa mi zda moj problem maly. Nemal som si radsej vybrat iny? Fakt sa to takto rychlo riesi! Iba tym, ze ho mam 5 h v hlave? Dzudzu prichadza do pol oasa holy, v cervenom, uplbe iny ako doteaz. Ked doteraz tancoval bolo to take pohodove, no teraz ide naplno. Je to neuveritelne. Udava rytmus a privadza spolocentvo do tranzu. Pubertaci toho piva tolko nevypili, ale napriek svojmu veku su v tom s nami. Su sko vlnity plech. V zivote som takto nikoho tancovat nevidel, dzudzudzudzu, je to absolutna bomba.  Na konci si sadneme k Dzu dzu a on sa usmieva. "chcete sa ma nieco spytat?" ako rozmyslam, ze co tak zacne hrat na svojom tele, jeho telo je teraz bubnom a on hra ako orchester. Genialne! Co sa ho uz len budem pytat. Dzudzu dnes nacrel do mojej prapodstaty. Dakujem.   viac fotografii v mojom blogu: Najkrvavešie festivaly a ritualy sveta