Zelené opice Karibiku

Kedysi obyvateľov ostrovov ohrozovali obávaní piráti, dnes ich nahradili dotieravé opice. Ich prítomnosť na ostrove a komplikácie ich spolužitia s obyvateľmi stupňujú konflikt medzi ochranármi a farmármi, ktorým tieto zvieratá priamo škodia. Grivet (chlorocebus aethiops), známy aj ako Africká zelená opica, je v dnešnej dobe braný ako súčasť koloritu ostrovov Svätý Krištof a Nevis, patriaci k ostrovom spolu s kamennými pevnosťami a nádhernými pieskovými plážami. No kým my navštívime ostrov iba na niekoľko dní a zvedavá opica nám môže akurát ukradnúť desiatu, farmári majú menej šťastia. Opice majú rady sladké ovocie pestované na ostrovoch a podľa štatistík majú mať problémy so zničením časti úrody opicami až tri farmy zo štyroch. Na druhej strane je významnejším prínosom pre štátnu pokladnicu práve turizmus, ktorého súčasťou je túžba spraviť si pekný záber rozkošných opíc. Opice boli na ostrov dovezené zrejme v 17.storočí ako domáci miláčikovia prominentnejších kolonizátorov. V exotickom prostredí plnom ovocia a stromov bez prirodzených nepriateľov (okrem človeka) sa im darilo a veľmi rýchlo sa prispôsobili. Po tom, ako na ostrove ustúpil výnosný obchod s cukrovou trstinou vo vyššie položených oblastiach, sa opice v túžbe za potravou presunuli bližšie ku plážam a do miest, pričom sa ich počty značne znásobili. Aktuálne žije na ostrove približne 60 tisíc jedincov, a aj keď s nimi ľudia bojujú, opice sú veľmi inteligentné. Farmári používajú strašiakov, gumenných hadov či makety dravých vtákov, no škodcovia vždy rýchlo zistili, že z ich strany nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Dokonca sa na ostrove vyskytli kuriózne prípady, keď sa opice spriatelili so psami, ktorí mali strážiť záhradu. Tým, že nie sú miestne a nemajú prirodzeného predátora, narúšajú aj pôvodný ekosystém ostrova – najmä vykrádaním hniezd. Napriek tomu sa k nim ale nestavajú farmári a politici úplne negatívne – pokúšajú sa hľadať kompromis spolužitia. Temnejšia strana turizmu spočíva v ich ochočení a vystavovaní turistom. Za fotku s opicou sa platí niekoľko dolárov a často putujú na konci dňa do malej nepohodlnej klietky. Tí kreatívnejší varia špeciálnu hustú polievku z opičieho mäsa, ktoré je síce považované za špecialitu, no nie je natoľko populárne a ani miestni ju bežne nejedia. Preto je jeden z návrhov na reguláciu ich populácie povolený kontrolovaný odstel a následné spracovanie mäsa. Padli aj nápady na sterilizáciu opíc, no výskumníci tento návrh zamietli. Zatiaľ hlavne pozorujú zvyky opíc a ich denný program, aby mohli následne vyhodnotiť najvýhodnejšiu stratégiu, v ktorej by boli spokojné štyri strany: ochranári, farmári, turisti a v neposlednom rade aj samotné opice.