Miznúce ostrovy

Malé ostrovy a pobrežné štáty v posledných rokoch s obavou sledujú prognózy zvyšovania hladín oceánov. Už z beztak malého územia si oceán postupne odkrajuje a odráža sa to nie len v menšom priestore na pláže a hrozbou straty majetku, ale aj celkovej stability krajiny. Jednou z nich sú aj ostrovy Svätý Krištof a Nevis, u ktorých je to jedno z najväčších rizík spolu s čoraz častejšími výkyvmi počasia. No podľa výskumov pre ostrovy predstavuje väčšie nebezpečenstvo tichý proces, ktorý postupne ostrovy „rozoberá“ zvnútra – a to erózia pôdy. Hornatý povrch ostrovov vyzerá úžasne na fotografiách a ponúka príjemné prechádzky prírodou aj pre náročnejších návštevníkov. No táto krása, vďaka ktorej sa udržiava na ostrove unikátna biodiverzita, je zároveň nebezpečná. Podložie je tvorené piesočnou hlinou pretínanou úzkymi cestičkami nazývanými „ghaut“, odvádzajúcimi vodu zo svahov. Aj keď tento spôsob „zberu“ vody pomohol k vytvoreniu špecifických ekosystémov potrebujúcich vlahu, zároveň spôsobujú postupnú a neodvratnú eróziu pôdy. Vzhľadom na zameranie pozornosti na výnosné pláže a v minulosti na cukrové trstiny sa tento fakt odkladal a jeho riešenie zaostávalo. Spolu s intenzívnym hospodárstvom a rozširovaním „ghautov“ je na ostrove vyššie riziko zosuvu pôdy a následných záplav. Je tu ale nádej – vláda si tento problém všimla a náležite rieši prežitie a zachovanie ostrovov pre ďalšie generácie. V posledných rokoch je to jedna z najvyšších priorít a začalo sa s prácami na redukcii a kontrole pôdy v ghautoch. Projekty podporuje aj fond environmentálnych programov OSN a ďalšie medzinárodne organizácie s podobným zameraním. Postupne sa začína pôda na ostrovoch stabilizovať pomocou špeciálnych klietok plnených kameňmi a trávou s hlbokými a pevnými koreňmi. Okrem toho prebieha aj kampaň na vzdelanie a asistenciu miestnym obyvateľom najmä s efektívnym využívaním pôdy a vody. Táto snaha už prináša prvé ovocie a my veríme, že si ešte mnoho nasledujúcich rokov budeme môcť užívať krásy Svätého Krištofa a Nevisu.