Zemetrasenia v Mexiku

Zemetrasenia vznikajú z niekoľkých príčin. Vyše 90 % zemetrasení je spôsobených tektonickými pohybmi litosferických dosiek. Zvyšok pripadá na vulkanizmus, čiže na sopečné erupcie, ďalej geologické zlomy, zrútenie veľkých podzemných dutín, napríklad stropov jaskýň alebo skalných masívov, ale aj činnosťou človeka (banská činnosť, explózie, naplnenie veľkých priehrad, atď.). 

Zemetrasenia sa zaznamenávajú seizmometrami umiestnenými v tzv. seizmologických staniciach. Ročne je takto zaznamenaných na Zemi niekoľko miliónov zemetrasení, no len nepatrná časť z nich (približne 30 000) má aj účinky, postrehnuteľné zmyslami človeka. 

Viac ako 80 % veľkých zemetrasení sa vyskytuje na okrajoch Tichého oceánu, v oblasti známej ako "Ohnivý kruh", kde sa tichomorská doska podsúva pod okolité dosky. Ohnivý kruh je seizmicky a vulkanicky najaktívnejšou zónou na svete. Tiahne sa okolo celého Tichého oceánu, od Nového Zélandu cez Indonéziu, juhovýchodnú Áziu, Filipíny, Japonsko, ďalej pokračuje cez Aljašku popri tichomorskom pobreží Severnej a Južnej Ameriky až na juh Čile (Kanada, USA, Mexiko, krajiny Strednej Ameriky, Kolumbia, Ekvádor, Peru, Chile). V rámci sveta v počte zemetrasení vedie Japonsko, ktoré je priemerne zasiahnuté až 1 500-krát ročne.

Mexiko leží v dvoch seizmicky aktívnych zemetrasných zónach. Polostrov Baja California leží v blízkosti hranice Tichomorskej a Severoamerickej dosky, zatiaľ čo južná časť Mexika leží blízko hranice medzi Severoamerickou doskou a Kokosovou a Riverovou tektonickou doskou. Kokosová doska sa podhŕňa pod Severoamerickú dosku rýchlosťou 67 mm za rok. Južné Mexiko obsahuje aj početné zlomy, čo spôsobuje, že táto časť krajiny má vysokú tektonickú aktivitu. Severovýchodné Mexiko a polostrov Yucatán nie sú tak seizmicky aktívne, aj keď nie je to vylúčené.

Každý rok zaznamená Mexiko v priemere asi 1 200 zemetrasení a štát Guerrero je zasiahnutý asi 25 % celej národnej seizmickej aktivity. V mnohých ohľadoch formujú krajinu práve zemetrasenia. Údaje Geologickej služby USA dokumentujú viac ako 40 zemetrasení v Mexiku alebo tesne pri pobreží s magnitúdou vyššou ako 7 za posledné storočie a štyri s magnitúdou nad 8.

Od roku 1950 zahynulo na priame následky zemetrasení viac ako 11 300 ľudí. Pri 24 zemetraseniach vznikli aj následné cunami, ktoré si vyžiadali ďalšie obete na životoch a spôsobili ďalšie škody.

Najznámejšie a najničivejšie zemetrasenie, ktoré zasiahlo Mexiko v poslednej dobe, udrelo v roku 1985 v skorých ranných hodinách 19. septembra o 7.17.50 h (SEČ) s momentálnou magnitúdou 8,0 a maximálnou intenzitou podľa Mercalliho stupnice IX (silné). Udalosť spôsobila vážne škody v oblasti Veľkého Mexika a smrť najmenej 5 000 ľudí. Sled udalostí zahŕňal predotras s magnitúdou 5,2, ktorý sa vyskytol už v máji, hlavný otras 19. septembra a dva veľké dotrasy. Prvý z nich nastal na druhý deň, 20. septembra s magnitúdou 7,5 a druhý o sedem mesiacov neskôr - 30. apríla 1986 s magnitúdou 7,0. Nachádzali sa pri pobreží pozdĺž Stredoamerickej priekopy, vo vzdialenosti viac ako 350 km.

Prečo však Mexico City utrpelo také veľké škody? Udalosť spôsobila škody za tri až päť miliárd USD, keďže v meste sa zrútilo 412 budov a ďalších 3 124 bolo vážne poškodených.

Samozrejme, svoju rolu zohrala aj silná magnitúda, ale hlavne starobylé dno jazera Texcoco, na ktorom Mexico City leží. V práci uverejnenej krátko po zemetrasení v tejto oblasti v roku 1985 sa zistilo, že mäkká pôda zosilňuje účinky zemetrasení a tieto otrasy zosilnilo až o 500 % v oblastiach blízko epicentra, kde bola pôda najmäkšia.

Na stránke earthquaketrack.com sa dajú pozrieť aktuálne informácie o zemetraseniach.