Žena na minci

Bankovky a mince sú fascinujúce hlavne pre numizmatikov. Ja tiež zbieram peniaze. Hoc nie som úplne vášnivý zberateľ, ktorý zbiera celú kolekciu mincí a bankoviek z danej krajiny, no napriek tomu si vždy z každej krajiny prinesiem zopár mincí a bankoviek.

Dnes už mám peknú zbierku približne zo 100 krajín z celého sveta. Niektoré bankovky sú unikátne svojim vizuálom, dobou, v ktorej boli vydávane. Čo ale spája snáď všetky peniaze na svete je fakt, že na bankovkách alebo minciach sa vyskytuje tvár významnej osobnosti danej krajiny.

Ak sa tak stane, tak táto osobnosť už je dávno po smrti. Mnohokrát sú to osobnosti z dejín spred sto, dvesto a viac rokov.  Dnes už nie je možné sa s touto významnou osobnosťou stretnúť.

Občas sa predsa len nájdu svetlé výnimky a výnimočné príbehy. Jedným z najkrajších momentov je, keď sa človek môže priblížiť k ešte žijúcej osobnosti, ktorej tvár pozná z bankovky či mince.

Presne takýto unikát som objavil v stredoamerickej Guatemale. Na guatemalskej minci v hodnote 25 centavos (Q0,25) je totiž zobrazená skutočná žena — María de la Concepción Ramírez Mendoza, prezývaná „Chonita“. Pochádza z mesta Santiago Atitlán, ležiaceho pri malebnom jazere Atitlán.

Aký je jej príbeh?
Keď mala približne 17–18 rokov, v jej regióne sa konal výber/„súťaž“ na tvár, ktorá mala reprezentovať guatemalskú domorodú ženu na novej minci 25 centavos. Chonitu odfotili v profile a po čase prišlo rozhodnutie, že vybrali práve ju. Odmenou boli 2 quetzaly. (Aj na tú dobu to boli smiešne peniaze).
Z jej fotografií potom umelec Alfredo Gálvez Suárez pripravil podobizeň pre mincu. Minca je ľudovo známa ako „choca“.

Prečo vyzerá tak, ako to vyzerá?
Na minci má na hlave tradičný tocoyal (tkaná „stuha“/pokrývka hlavy), ktorý sa v Santiago Atitlán nosí špecifickým spôsobom.

Čo je na tom zaujímavé?
Zaujímavé je, že hoci je Guatemala vo veľkej miere domorodá, práve ona sa stala doslova „tvárou“ domorodej ženy na bežnej mene – a jej osobný život poznačilo násilie počas vnútorného ozbrojeného konfliktu (spomína sa zavraždenie jej otca aj manžela).

Neskôr vystupovala proti násiliu a za zachovanie Tz’utujilskej kultúry. Mnohé bankovky/mince v Latinskej Amerike majú na sebe tváre osobností z doby boja za nezávislosť (väčšinou pôvodom Európania) no je veľmi zriedkavé nájsť obraz domorodého človeka. Ja som sa s touto pani aj osobne stretol v roku 2021. Bolo to zaujímavé stretnutie, keďže je málo pravdepodobné, že ešte niekedy v živote stretnem osobnosť, ktorá je vyobrazená na peniazoch.

Viac o Guatemale sa dočítate aj z nášho blogu Poklady Peténu: Guatemala, ako ju nepoznáte.