Slnečný kotúč nad Ayutthayou

M

Miroslava Dlhá

Pamätám si to ráno ako by to bolo včera. Bolo deň po splne a prvé ranné lúče začali prenikať do našej hotelovej izby v kráľovskom hoteli Royal v Bangkoku, kde sme boli ubytovaní. Postavila som sa k oknu, aby som odhrnula záclonu a vpustila do vnútra prichádzajúci deň, a v tom som za oknami zbadala niečo, čo mi vyčarilo úsmev na tvári. Mám rada tie skoré rána, keď vidíte na oblohe zároveň vychádzajúce trblietajúce slnko a do toho ustupujúci mesiac, ktorý sa práve ukladá k spánku, hlavne keď je v splne. Hneď som vedela, že je pred nami výnimočný deň plný zaujímavých prekvapení a zážitkov. Naše cesty viedli totižto do starovekej Ayutthaji, ktorá sa nachádza 80 km severne od Bangkoku. Ayutthaja bola v rokoch 1351 až 1767 najvýznamnejším mestom Siamského kráľovstva a zároveň patrila medzi kultúrne a intelektuálne centrá tej doby. Kráľovské mesto malo množstvo chrámov, veľmi rozvinutú architektúru a infraštruktúru a na svoju dobu veľmi pokročilý hydraulický systém na rozvod vody. Dnes spadá pod svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. Ako prvý z trojice komplexov sme navštívili môj obľúbený Wat Yai Chai Mongkhon. Je to chrámový komplex s desiatkami sôch Budhu v oranžových a žltých rúchach v rôznych polohách a veľkostiach. Jedna zo sôch ležiaceho Budhu meria viac ako 7 metrov, viete si to predstaviť? A prečo je Budha zobrazovaný v rôznych polohách? Mohli by sme ich napočítať vyše 300. Pretože Budhisti veria, že meditovať, prípadne dosiahnuť stavu úplného duševného pokoja, ide za každých okolností, v akomkoľvek čase a popri každej jednej činnosti. A tu sa dostávame tiež k odpovedi, prečo je práve tento chrám jedným z mojich obľúbených. Je to totižto ako jeden z mála v Ayutthaje tzv. „živím“ chrámom, v ktorom stále žijú budhistickí mnísi, ktorí sa tu venujú meditácii a štúdiu budhizmu. V Thajsku je totižto zvykom, že muž medzi 6 až 70 rokom života strávi určitú časť života v kláštore a venuje sa čisto rozjímaniu a meditácií. Páči sa mi tiež úvaha, s ktorou som sa stretla práve v Thajsku: „buď medituj niekoľko hodín denne, alebo choď počas roka na niekoľko týždňov do kláštora.“ Viete si predstaviť aplikovať túto teóriu na klasického konzumného Stredoeurópana, to by bolo radosti. Vráťme sa ale k slnečnému kotúču a grand finále tohto príspevku. Ak poznáte tie správne miesta, máte možnosť si v komplexe zakúpiť za symbolický poplatok kvet lotosu a zopár vonných tyčiniek, ktoré keď zapálite v chráme, vás podľa budhistickej tradície spoja s vašim vyšším ja. Posadila som sa v chráme, v tichosti, sama so sebou. Pamätám si, ako mi bolo pekne a ako som v duchu poďakovala za ten moment spokojnosti, ktorý práve prežívam. Po niekoľkých minútach som vyšla von z chrámu a začala sa prechádzať po rozkvitnutých záhradách komplexu. Zrazu všetko stíchlo, všetko spomalilo, ľudia sa zastavili a všetci do jedného začali ukazovať hore k oblohe. Okolo slnka sa v tom momente vytvorilo niekoľko svetelných prstencov, ktoré na oblohe predviedli nebeské, dych vyrážajúce divadlo, priamo nad Ayutthajskou posvätnou stupou Yai Chai Mongkhon, obklopenou niekoľkými monumentálnymi sochami Budhu. Bolo to magické, bolo to nezabudnuteľné a v podstate aj ťažko opísateľné. Treba zažiť. BUBO lovci zážitkov, nabudúce poďte s nami..



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Thajsko

Priekopníci luxusných expedícií

Najvyššie zľavy teraz!