Ayutthaya - stretnutie s lesnými mníchmi

Druhý deň nášho zájazdu Thajsko - Malajzia - Singapur sme sa vybrali autobusom 80 km severne od Bangkoku. Cieľom našej cesty je slávna Ayutthaya, bývalé hlavné mesto Siamu, ktoré malo v 17. storočí 2 milióny obyvateľov a bolo považované za jedno z najkrajších a najrozvinutejších miest Ázie. Navštevujeme niekoľko chrámov a z každého cítiť bohatú históriu, neopísateľnú atmosféru a zároveň pokoj. Ten sa na tomto mieste nákazlivo šíri aj vďaka všadeprítomnému budhizmu. Prvýkrát sa tu stretávame s mníchmi, sledujeme budhistické zvyky, všímame si rôzne mudry (pozície rúk) budhistických sôch a obchádzame stúpy v smere hodinových ručičiek. Tentokrát tu na nás čakal ešte väčší zážitok. Ayutthaya sa na jeden deň stala domovom pre vyše 600 budhistických pútnikov vetvy Theravada - thajskej lesnej tradície zo severovýchodného Thajska. Lesná tradícia kladie dôraz na osvietenie a meditáciu, pričom si berie veľký príklad z Budhovho života a jeho vlastnej cesty. Známou praktikou týchto mníchov je takzvaný “tudong” - putovanie po krajine podľa 13 pravidiel Budhu. Slovo je odvodené z jazyka Páli, doslova znamená “prostriedok zbavenia sa” a označuje praktiky, ktoré Budha poradil svojim učeníkom, napríklad: jedenie iba jedného jedla denne, jedenia všetkého jedla spolu v almužnej miske, nosenie plášťov vyrobených zo zvyškov vyhodenej látky, zákaz ležania alebo používanie tieňa stromu ako jediného prístrešku. Veria, že -zbavenie sa- životného štýlu, ak sa správne uplatňuje, môže prispieť k rozvoju múdrosti a pochopenia, čiže k -zbaveniu sa- klamlivých ilúzií. Mali sme veľké šťastie, pretože títo mnísi sa na jednom mieste zdržiavajú len veľmi krátko. Všade po okolí mali rozložené podložky, na šnúrach vetrali svoje oblečenie, a keďže bol akurát čas obeda, všade sa prechádzali s almužnými miskami. S ďalším východom slnka už mali namierené ďalej, a tak sme si urobili pár spomienkových záberov, vymenili niekoľko úsmevov a obohatení o toto zaujímavé stretnutie sa i BUBO pohlo ďalej. Koniec koncov, všetci sme stále na nejakej ceste - či už doslova, alebo obrazne.