Thajský hodváb v Bangkoku Po stopách thajského hodvábu

Bangkok v sebe ukrýva obrovské množstvo zaujímavých príbehov a ľudských osudov. Ten o Jimovi Thompsonovi našťastie neupadol do zabudnutia. Pri mojej poslednej ceste do Bangkoku som mal konečne čas zistiť niečo viac o tomto zaujímavom človeku, ktorý „zachránil“ thajský hodváb a spropagoval ho vo svete. Kto to vlastne bol a ako sa ocitol v Meste anjelov? Jim sa narodil v USA a po skončení druhej svetovej vojny sa rozhodol, že zostane pracovne v Thajsku. V bangkokskej štvrti Ban Khrua sa stretol s tradičnou výrobou thajského hodvábu, ktorý tu tkali ženy vo svojich domoch. Zopár vzoriek hodvábu poslal do New Yorku, kde si ich všimla editorka časopisu Vogue. Ihneď ju zaujali a Jim tak mohol začať vyvážať hodváb do svojej rodnej krajiny. V 50. rokoch 20. storočia sa jeho biznis rozrastal a v Bangkoku si otvoril prvú kamennú predajňu. Skutočný úspech zaznamenal v USA po tom, ako sa jeho hodváb objavil v muzikáli The King and I. Vďaka zarobeným peniazom začal skupovať starožitnosti z celej juhovýchodnej Ázie. A práve tu prichádza na scénu jeho dom, ktorý dnes funguje ako múzeum. Postavený bol v roku 1958 a nachádza sa pri kanáli v štvrti Ban Khrua, kde v podstate vzniklo jeho hodvábne impérium. Z nezasklených okien tak videl domčeky na druhej strane kanála, kde bývali jeho tkáčky. Výstavba domu z tíkového dreva trvala približne jeden rok a Jim v ňom zmiešal prvky thajskej a západnej architektúry. Schodisko, po ktorom sa do domu dostanete, sa nachádza vo „vnútri“ domu a nie „vonku“, ako to v thajských domoch zvyčajne býva. Keď sa dostanete dnu, prvé čo si všimnete, sú starožitnosti. Sú ich tu desiatky. Sošky Budhov z Kambodže a Ayutthayi, obrazy znázorňujúce výjavy z Ramajány alebo zo života na kráľovskom dvore, čínsky porcelán... Jim bol vášnivý zberateľ a zaujímal sa o thajskú kultúru, dalo by sa povedať, že ňou žil. Aké boli jeho zberateľské plány a čo so svojou zbierkou plánoval urobiť, sa už, žiaľ, nedozvieme. Jim Thompson sa záhadne stratil v Malajzii v roku 1967. Jeho telo sa nikdy nenašlo. Nie všetky bangkokské príbehy majú šťastný koniec. To nám však nebráni v tom, aby sme ich neobjavovali...