Tri dni trekovania v severnom Thajsku

T

Tomáš Kubuš

Trekovať do Thajska? Prečo nie! V rámci lovenia zážitkov v Thajsku neobjavujeme len najkrajšie pláže krajiny a neochutnávame len najlepší streetfood sveta, ale vydávame sa aj za prírodnými zážitkami. A tak sme s našou maličkou partou vyrazili do lesov severného Thajska neďaleko Chiang Mai na 3-dňový trek hľadať vodopády, ryžové políčka a karenské dedinky. Najbližšie dni sa tak niesli v znamení prírodného dobrodružstva. S naším karenským, domácim sprievodcom vyrážame cestami aj necestami mimo civilizácie. Šliapajúc lesom si človek dokonale vyčistí hlavu od smogu civilizácie, termínov, schôdzok, naháňania sa a stresu. Tu sú okolo vás len stromy a cestička, ktorá raz klesá a inokedy stúpa. Iba to sú vaše istoty. Po hodinke kráčania lesom sa objaví z ničoho nič prvý vodopád. Má svoje čaro. Stratený v lese, bez zvedavých turistov, bez davov, je len a len náš. Krásne momenty a dôkaz toho, že aj v Thajsku sa dajú nájsť takéto miesta, a ak niekto tvrdí, že Thajsko je prefláknuté a preplnené, viete, že o ňom nevie vôbec, ale vôbec nič. Oddýchneme si na brehu riečky a cestou do našej prvej dedinky sa ešte zastavíme pri ďalšom vodopáde a prejdeme cez ryžové políčka. Naša dedinka, kde budeme tráviť noc je miniatúrna. Akoby to ani nebola dedinka, len tri tradičné domy s bambusových tyčí a veľkých listov lokálnych stromov, ktoré poprepletajú do strechy. Neďaleko nás je ohnisko, kuchyňa a domček domácich, teda milej rodinky, u ktorej dnes prespíme. Tu sa lovia zážitky pekne od podlahy, bez hviezdičiek na fasáde hotela, no s tisíckami hviezd nad hlavami. Za domčekom nám rastú banány a krajina padá do svahu ryžových políčok. Jemná hmla sa tu prevaľuje ako v Škótskej Vysočine či v indickom Dardželingu a užívame si ticho pretkané pukaním ohňa. Domáci nám pripravia na večeru perfektné kari, zeleninu, a nikomu nič nechýba. Druhý deň patrí celý trekovaniu, a to znamená, že nám do dedinky, kde budeme tráviť druhú noc, bude trvať 5 alebo možno aj 6 hodín chôdze lesmi. Samozrejme, bude to trvať dlhšie, pretože čas využívame aj na spoznanie ďalších vodopádov, výhľadov, pohľadov na okolité hory, aj políčka, ktoré ožili a domáci na nich sadia svoju ryžu, a ak sú hotoví, tak v tieni jednoduchých prístreškov popíjajú ryžové víno. Obed si dáme pri vodopáde a máme ho originálny, pretože v balíčkoch z banánových listov dostaneme ryžu so zeleninou a k tomu máme paličky vystrúhané z bambusového dreva. Všetko je okolo nás, stačí sa len preto načiahnuť a vedieť, ako čo použiť. Pokocháme sa krajinou a podvečer sme opäť v karenskej dedinke. Kareni stále žijú na severe Thajska (ale aj v Mjanmarsku) a sú iní ako Thajci. Majú vlastný jazyk, kultúru, tradície, nosia svoje tradičné oblečenie (hoci mladí ho už často ignorujú) a venujú sa prevažne pestovaniu zeleniny, ryže alebo chovu zvierat. Jednoduchý život, aký tu bol aj pred stovkou rokov. Signál na telefón tu už majú (nie síce úplne všade) a civilizácia prišla aj sem, ale kráča pomaličky a nevalcuje tak silno ako na mnohých iných miestach. Posledný deň ešte dve či tri hodinky kráčame, nasadneme na bambusový raft, splavíme rieku a vraciame sa do Chiang Mai. Dokonalé tri dni plné zážitkov sú v hlave, a vyrážame smer Bangkok!  

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Thajsko

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva