7. april v Rwande stop genocídam!

Rwanda. Ktovie co vam napadne pri vysloveni mena tejto krajiny. Cokolvek by to bolo, zrejme to bude mat len malo spolocne s realitou. Ak sem priletite z inej africkej krajiny, tak ten sok bude este vacsi. Krajina, ktoru pred 18 rokmi zdecimovala genocida, vstala ako fenix z popola. Dnes je z nej Svajciarsko Afriky. Na prvy pohlad zarazi az ukazkova cistota. Jacqui, ktora ma prisla privitat na letisko, mi vysvetluje: vies, tu sme zakazali pouzivat igelitky. Jasne, prvy plagat na letisku, ktory som videla, zakazuje vyhadzovanie igelitiek len tak leda-bolo. Jacqui pokracuje dalej: poslednu sobotu v mesiaci zatvorime obchody a ideme vsetci zbierat odpadky, vycistime ulice, priekopy. a je to, ake jednoduche! Velmi si vazim, ze prisla po mna prave dnes, nielenze je sobota, ale este aj narodny sviatok. Prave 7.aprila je Genocide Memorial Day, dnes je 18 rokov od onej udalosti, kedy Rwanda v priebehu 100 dni prisla o milion obyvatelov. Dnes je vsetko zatvorene, je narodny smutok a svieckove pochody vsade kde sa pozriete. Tu v Ruhengeri, na upati vulkanov, sa ide mesto stretnut na stadione a zapalit sviecky za obete genocidy. Je zaroven aj Velka noc, ale napriek tomu, ze vacsina obyvatelov su rimskokatolici, Velka noc ide do uzadia. Dnes a cely nasledujuci tyzden sa smuti. V radiu hraju pesnicky "never ever genocide against humanity". V autobuse, ktorym som isla z Kigali do Ruhengeri chvilu speaker zo zhromadzenia smutiacich hovoril v rwandcine, chvilu v anglictine. Nepochopitelne, preco OSN ukazalo Rwande vtedy chrbat. Citim obrovsku pokoru pred tymito ludmi, ktori si svoju krajinu kompletne za 18 rokov vybudovali znovu. Na ich terasovite policka v 30 stupnovych svahoch (moj hruby odhad), by sa mali prist pozriet polnohospodari z celeho sveta :)