Ako Island premieňa oheň pod nohami na elektrinu?

Kým väčšina sveta bojuje s tým, ako sa zbaviť závislosti na fosílnych palivách, Island má pod nohami niečo, o čom iné krajiny môžu len snívať – doslova nevyčerpateľný zdroj tepla priamo zo zemskej kôry. Vďaka tomu pokrývajú geotermálne elektrárne veľkú časť islandskej energetiky (35%), a to spôsobom, ktorý je prekvapivo elegantný vo svojej jednoduchosti.

Island leží presne na hranici dvoch tektonických platní – euroázijskej a severoamerickej – ktoré sa od seba pomaly vzďaľujú. Táto trhlina v zemskej kôre spôsobuje, že magma sa dostáva neobvykle blízko k povrchu. Výsledkom sú sopky, gejzíry, horúce pramene – a obrovské zásobárne tepla, ktoré čakajú len na to, aby ich niekto využil.

Princíp je v jadre jednoduchý: vrty sa zavŕtajú stovky metrov až niekoľko kilometrov do zeme, tam, kde sa nachádza horúca voda alebo para s teplotou často presahujúcou 200 °C. Táto para sa privedie na povrch a poháňa turbíny – rovnako, ako to robí para z uhlia či plynu v klasickej elektrárni, len tu ju vyrobila samotná Zem.

Väčšina veľkých elektrární funguje na jednom z dvoch princípov:

1. suchá para alebo flash technológia – para priamo poháňa turbínu, alebo sa horúca voda pod tlakom "odparí" (flashne) na paru vo chvíli, keď tlak klesne.
2. binárny cyklus – horúca voda ohrieva druhú kvapalinu s nižším bodom varu, tá sa odparí a poháňa turbínu namiesto samotnej geotermálnej vody. Používa sa tam, kde je teplota zdroja nižšia.

Po použití sa voda neplytvá – ochladená sa často vracia späť do zeme, čím sa zdroj dopĺňa a predlžuje jeho životnosť.

Jedna z najšikovnejších vecí na islandskom prístupe je takzvaná kogenerácia – teplo, ktoré ostane po výrobe elektriny, sa nevyhadzuje, ale posiela priamo do domácností. Vďaka tomu má takmer 90 % islandských domácností ústredné kúrenie napojené na geotermálnu vodu, bez potreby kotlov na plyn či olej. Presne táto "odpadová" horúca voda mimochodom napĺňa aj slávnu Modrú lagúnu.

Najväčšie elektrárne – ako Hellisheiði alebo Nesjavellir neďaleko Reykjavíku – patria medzi najväčšie geotermálne zdroje na svete a spolu zásobujú energiou a teplom veľkú časť hlavného mesta.

Vždy ma fascinuje, keď vidím tie obrovské potrubia tiahnuce sa cez lávové polia k Hellisheiði – vyzerajú takmer mimozemsky, akoby niekto pretiahol umelú tepnu naprieč krajinou. A pritom je princíp taký prastarý veď ľudia si vždy hriali ruky pri ohni. Island len prišiel na to, ako si tento oheň požičať priamo zo srdca planéty.

Zdroj fotografie: Hanlin Sun/Unsplash