Indická hudba bola bohato rozvinutá v staroveku. Vo védach 1500 -1800 pred našim letopočtom su zaznamenané aj teórie, melódie a predstavy o hudbe. Majú ich aj v učebniciach na základnej škole. Často sa hudba a jej tóny spájajú s gestom (nepíšem o tanečnom kroku) alebo textom. Základnou stupnicou je kráma, je 7-tónová a delí sa na 22 mikrointervalov, tie sa volajú šrúty. Uplatnili však 10 základných stupníc, ktoré tvoria tzv. TAT.
Hovorí sa, že ich hudba má etický, jednohlasný a psychologický význam. Dnes však už mnoho ľudí začína tušiť, že indická hudba svojimi tónmi, melódiou a správnym výberom naozaj funguje, lieči a údajne aj duševne povznáša (to zistíte s nami v uliciach jednotlivých miest).
Ako je Indická hudba?
Indovia boli už dávno majstrami alchýmie, vibrácií a tiež majú prepracovaný cit k hudbe, keďže tým mnohí z nich žijú od mala. Veria, že človek nie je len telo, ale aj myseľ, telo zasýtia potravou, ale duša potrebuje energiu. Skladbu muzikant vytvára až vtedy, keď ju hrá, dalo by sa to nazvať improvizácia, no v tomto prípade uvidíte, že ide o skutočné umenie.
Koncert, ak by sme vzali toto slovo do úvahy, môže často trvať hodiny, pokojne aj päť. Nám Európanom by napríklad mohla vadiť aj trištvrtehodina tejto hudby, mohlo by nám to začať byť nepríjemné alebo monotónne a mohlo by nás to v niektorých prípadoch aj uspávať či rozrušovať, samozrejme, česť výnimkám.
Mnoho piesní a melódií sa používa aj počas obradov, meditácií (vrátane jogy), rôznych rituálov, osláv, udalostí. Áno, majú tiež mnoho melódií, ktoré sú dopredu nacvičené, ako napríklad hudba spojená s rôznymi tancami a vystúpeniami. Toto je menšia ukážka.
Pri mnohých hudobných nástrojoch ide aj o rezonanciu, ktorá je jednou z dôležitých zložiek. Zatiaľ, čo si muzikant volí nasledujúce tóny a zvuky, necháva niektoré z nich dohrať. Prostredníctvom hudby dokážu, tak ako my, interpretovať v spojitosti s gestikuláciou mnoho emócií. Ak by ste tu hľadali harmóniu, často ju nenájdete, pretože sa držia filozofie nedokonalosti, duchovnej nečistoty a tak si harmóniu, princíp nebies a vesmíru ešte nezaslúžia.
Hudbu používajú na to, aby spoznali samých seba. Zakončujem tento príspevok sloganom “Nada Brahma”, ktorý v preklade znamená Nada = zvuk, Brahma = boh a vo finále Zvuk je boh. Okrem svojich obdobných a rozvoju blízkych nástrojov používajú aj niektoré európske, toto je ukážka tých indických.
Sitar - brnkací strunový nástroj (pôvodom z Perzie)
Tampura - nástroj melódií v pozadí
Tabla - tradičný bubnový hudobný nástroj
Bansuri - bambusová flauta
Shahnai - Indický klarinet
Santoor - indická obdobná verzia cimbálu
Sarangi - nástroj podobný husliam a violončelu
zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Sarangi#/media/File:The_Childrens_Museum_of_Indianapolis_-_Sarangi.jpg
Omnoho viac sa dočítate v ďalších mojich Tipoch na cesty.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - India
- Dohodnuté manželstvá, arranged marriage
- Manikarnika, ghat vo Varanasi
- Hranica z Nepálu do Indie
- Indické umenie - Rangoli
- Ellora, chrámy v Indii
- Konflikt v Kašmíre
- Ladacký festival, Leh
- Ladacký kláštor Hemis
- Kláštor Rumtek, Gangtok
- Nepokoje v Kašmíre
- Z Dillí do Agry
- Ganga vo Varanasi
- Tigrí vrch a výhľad na Himaláje
- Dabbawala, nosiči obedov
- Kerala - plavba v backwaters
- Pondicherry - francúzska India
- Mahabalipuram pri Chennai
- Čo vidieť v Šrinagare?
- Čajové plantáže v Indii
- Reliéf Maytreia Budhu, Mulbekh