Tigrí vrch a výhľad na Himaláje

Je 3:30 ráno a mne zvoní budík. Chvíľu sa spamätávam z tohto ranného šoku, no v hlave mi znie jedno - Kančendžonga. Vstávam z postele a obliekam sa. Nie však na ľahko, ale poriadne, pričom si so sebou beriem aj čiapku a rukavice. 3:55 sa stretávame celá BUBO skupina na recepcii nášho hotela Dekeling v Darjeelingu. Schádzame po dlhočizných schodoch až k našim pristaveným džípom. Máme pred sebou 40 min dlhú cestu na Tigrí vrch, ktorý sa nachádza vo výške 2600 m.n.m. Ulice mesta Ghoom sú už plné áut, pričom veľká časť z nich ide naším smerom na kopec, ktorý dostal názov na základe množstva tigrov, ktoré žili v jeho okolí. Dnes ich tu už nenájdeme, no my sme sem prišli aj tak kvôli niečomu inému. Práve z tohto miesta máme v úmysle pozorovať jeden z najkrajších východov slnka na svete. Nie kvôli samotnému východu, ale kvôli divadlu, ktoré vzniká, keď prvé ranné lúče osvetľujú najvyššie vrcholy Himalájí. Ten, kvôli ktorému sme sem najmä prišli, sa volá Kančendžonga. Jedná sa o tretiu najvyššiu horu sveta s výškou 8586 m.n.m. BUBO ju sem so svojimi skupinami chodí pozorovať už roky. Treba však povedať, že počasiu nerozkážeme a je to vec šťastia, či sa nám ju dnes podarí uvidieť. No my sme ho dnes mali. Napriek miernemu oparu a mraku sediacemu pred hlavným vrcholom sa nám nakoniec Káčaňdžunga ukázala v svojej plnej kráse. So svojimi 5 vrcholmi siahajúcimi nad 8000 m.n.m je na ňu naozaj neskutočný pohľad. Nečudo, že ju Briti až do roku 1851 pokladali za najvyššiu horu sveta. No tú skutočne najvyššiu je z tohto miesta a za ideálnych podmienok tak isto možné pozorovať. Mount Everest je pritom odtiaľto vzdialený približne 172 km vzdušnou čiarou. Po krásnom divadle sadáme do našich áut a vraciame sa späť do mesta a na raňajky, po ktorých nás čaká plný deň zážitkov v prostredí horského mesta Darjeelingu. Ale o tom viac nabudúce.