Pondicherry - francúzska India

To, že je India mozaika snáď tisícok svetov je známy fakt a presne pre to sme tu, aby sme každý deň jeden (a viac) z týchto svetov objavili, otvorili a spoznali. Ak hovoríme tu v Indii o koloniálnom období, tak takmer vždy padne zrak na Veľkú Britániu, ktorá túto fascinujúcu krajinu ovládala najprv cez East India Company, teda Východoindickú spoločnosť a neskôr prešla pod správu samotnej britskej koruny. To by však nebol ucelený pohľad, kolonializmus a myšlienky s ním tu v Indii rozvíjali aj Portugalci (veď bol to Vasco da Gama, ktorý objavil cestu do Indie v 1498), Holanďania, Dáni či dokonca Francúzi. Presne za nimi a ich dedičstvom sme sa vybrali. Ocitli sme sa na pobreží Bengálskeho zálivu v meste menom Pondicherry, ktoré je synonymom francúzskej Indie. Francúzi sa do týchto končín dostávali už koncom 17.storočia, kedy tu postavili svoju prvú obchodnú misiu a neskôr v 18.storočí svoj vplyv upevňovali, hoci sa dostávali do konfliktu s Britmi a tak si tu v Indii rozohrali sériu vojen, kde napokon Briti ťahali za lepší koniec. Francúzi sa však spleťou diplomacie dostali k Pondicherry znovu a tak mu vládli až do 1954, kedy sa stáva súčasťou indickej únie. Pondicherry je naozaj zvláštnym miestom. Mieša sa v ňom francúzska koloniálna noblesa s indickými reáliami. Vykročíme do mesta a okolo nás sa objavujú ulice Romaine Rollanda, Alexandra Dumasa, krásne budovy hrajú žltými fasádami podobne ako vo vietnamskom Hoi Ane, tam vytŕča balkón, tu zase neoklasicistické stĺpy, vedľa sa dvíhajú staručké banánové stromy a pred domom parkuje starý Ambassador. Medzi to sa pripletia indická rikša, predavači sladkého čaju, nakrájanej papáje či ananásu a skupinky indických turistov. V reštauráciách s vôňou francúzska dostať hovädzí stejk na zelenom korení, a v indických víťazí tamilská kuchyňa plná ostrých chutí. Malé kaviarničky ožívajú a ku káve si mnohí doprajú crepes. Všetko sa tu tak krásne dopĺňa a mixuje. Kráčame promenádou, sledujeme, ako divoké vlny bičujú Bengálsky záliv a stretneme sochu Gándiho a napokon v parku aj Janu z Arku, ktorá hľadí na katolícky kostol, vedľa ktorej stojí socha Matky Terezy z Kalkaty. Môže takto vyzerať India?