Autobus zo Salty do Buenos Aires

Tak prešli sme už pekných pár tisíc kilometrov juhoamerickými bušmi, ale cesta zo Salty do Buenos Aires autobusom spoločnosti Brown stala za to! Autobus bol fakt prvá trieda. Poschodový, obrovské sedadlá, veľa miesta na nohy dokonca aj pre najväčších dlháňov. Odchod bol načas (5 minútové oneskorenie je na 100% odchodom načas). Začal to sprievodca, ktorý sa po odchode postavil do uličky a niekoľkokrát všetkými svetovými jazykmi zopakoval, že jediný, kto môže stáť v uličke, je on sám, a že nás víta na palube autobusu. Bolo ťažké nesmiať sa jeho vážnosti a pátosu, s akým doplnil, že na WC samozrejme ísť môžeme. Autobus mal klimatizáciu, a šofér sa ju nebál použiť (ako hovorí Mišo). Hneď po odjazde nám zo všetkých nadizajnovaných fukarov i rôznych prasklín fúkal na hlavy ľadový vzduch. Zvládli sme to papierovými vreckovkami. Potom síce neťahalo priamo, ale beťár studený vzduch spoľahlivo vyplnil celé poschodie. Potom sme si pozreli dva filmy (slušné prepadáky, čosi akčné, d-ckovi herci), čo sa dalo, lebo boli v angličtine so španielskymi titulkami, zvuk skoro nešiel, tak to celé ani nerušilo. Potom ale prišla sprievodcova chvíľa: pustil na DVD nejaké amatérske klipy nejakého argentínskeho speváka, od ktorého sme si následne vypočuli hádam 30 pesničiek. Jedna ako druhá - amatérske zábery, jednotvárna hudba... tentokrát už pekne nahlas. Keďže 90 minút spevu bolo sprievodcovi málo, vrazil tam druhé DVD, tentokrát živý záznam koncertu akejsi napodobeniny mexických pesničiek. To už viacerí z nás úplne rezignovali, častovali sa rumom, prípadne si vrazili štuple do uší a ticho mrzli... Odpoveďou na naše výzvy na stlmenie zvuku, klimatizácie, či výmeny CD bolo súhlasné pokyvanie hlavou, a následná ignorácia. Večera bola však pomerne príjemné prekvapenie. Teplé jedlo, aj studené, aj koláčik... Akurát sprievodca všetko nosil na stokrát hore dole :-) Po večeri konečne pustili nejaký film (ešte nižšej kvality ako predchádzajúce), ktorý aj tak v strede bez najmenšieho varovania vypli (doteraz nemáme potuchy prečo)... Ale aspoň sme mohli spať. Po krátkom a studenom spánku sme opäť dostali jedlo (už len koláčik), najhorší film hádam na svete, a tesne pred príchodom do Buenos Aires ešte na pamiatku do nás napálil sprievodca tie invazívne pesničky... Teraz večer už je to pre nás úsmevná skutočnosť prekrytá prvou prehliadkou hlavného mesta Argentíny, ktorú sme si prešli pohodlným prenajatým autobusom. A už sa tešíme na zajtrajší výlet do Uruguaja :-)