Ľadovce v Patagónii Najkrajší ľadovec kontinentu

Bol som na severnom póle, Antarktíde, lietal nad ľadovcami na Yukone, dotýkal sa ich na Aljaške, na Novom Zélande, Islande či v Grónsku, na severnej Zemi Františka Jozefa či na Južných Shetlandských ostrovoch, lyžujem na ľadovcoch, podobne ako vy, v susednom Rakúsku. Na tomto Fóre nájdete príspevok z Nórska z posledného leta, ako sme naviazaní po ľadovci vyšli na najvyšší vrch Škandinávie aj s našimi malými deťmi. Čo chcem povedať? Mám vcelku prehľad. Keď pani Rooseveltová uvidela vodopády Iguazu, vraj poznamenala: “Chudák Niagara” a tak to naozaj je. Niagara má ohromné meno, ale argentínsko-brazílske Iguazu sú omnoho krajšie. Podobne na mňa pôsobí ľadovec Perito Moreno. Stále väčšina o ňom nevie. Alebo vie, ale považuje ho za obyčajný ľadovec, a predsa, v Rakúsku ľadovce pozná a tak z toho nemusíme robiť haló, všakže. No tu poznámka pani Rooseveltonej platí mnohonásobne. Perito Moreno je svetovou bombou a ja ho dávam na jednu úroveň so zážitkom z Iguazú! A pritom v dnešnej dobe je to ľadovec pre každého z vás, kto túto cestovateľskú správu číta: Ľadovec je ľahko dostupný. Všetko okolo je vybudované dokonale, tak, aby ľadovec čo najlepšie zapôsobil. Dá sa sem doletieť. Výborné hotely, úžasné reštaurácie. Toto všetko z Perito Moreno robia masovú atrakciu pre každučkého turistu od 6 do 106 rokov. No pri jeho obrovskej veľkosti sa budete cítiť presne ako na Iguazu a budete mať čas aj pre seba. Prechádzam sa po visutých chodníčkoch poskytujúcich najlepší výhľad. Zhora je nádherný kontrast medzi zeleným lesom, bielym ľadovcom a modrou oblohou. Doobeda je iné slnko ako poobede, sprava je iný feeling ako z ľavej strany a dole na poslednom balkóne sa cítim ako vo viedenskej opere. Ťažko to vysvetliť, ale keby ste mali 5 hodín času pozerať sa na kus ľadu, tak by ste tam stáli prikovaný s otvorenými ústami a každú pol hodinku by ste sa pridali k ostatným kričiac “wooouw”. Nenudili by ste sa ani chvíľočku!!! Viem, že si to takto neviete predstaviť, ja vám len hovorím, ako to vyzerá. Bielučko čistučký modrý ľadovec sa hýbe rýchlosťou 2 až 2,5 metra za deň, čo je obrovská rýchlosť, veď iné ľadovce sa hýbu toľko za rok. Prichádzajúci ľad tlačí ten v strede a vpredu, a ten praská, čo spôsobuje ohromné šupy, ktoré počujete na vzdialenosť stoviek metrov a potom vyvoláva to, načo sa čaká najviac. Pády ľadu. Predná stena je vysoká ako dva petržalské paneláky nad sebou. Predstavte si, že sa jeden panelák s obdobnou váhou odtrhne a padne pod vami do najväčšieho jazera Argentíny. To je pecka! Vo všetkých ohľadoch. Vy stojíte a natáčate a musím povedať, že ja som sa ani raz netrafil, no René zachytil ten najväčší pád. Je to strašná šupa, hukot, zdvihnú sa vlny ako v Drakeovom prieplave, vo vzduchu je sneh a jeho mrak sa vznáša desiatky metrov nad hladinou jazera. Od roku 1981 je Perito Moreno súčasťou zoznamu UNESCO. Predná stena ľadovca, ktorá vchádza do jazera je široká 5 km, no vy ho máte ako na dlani. Súčasťou výletu je aj plavba loďkou popri južnej strane ľadovca. Keď si predstavíte, že nad hladinou máte síce 60 až 70 metrov. ale pod hladinou ďalších 170 metrov zákonite sa prestávate cítiť ako vládca sveta a pán prírody. Opäť ste maličký lovec a na veľkej lodi sa cítite ako v orechovej škrupinke. Ľadovec Perito Moreno vchádza do vody na mieste, kde sa stretávajú dve jazerá a oproti je polostrov. Vždy raz za niekoľko rokov ľadovec prerastie na polostrov a obe jazerá prehradí. Keď je tlak vody na túto ľadovú hrádzu priveľký (rozdiel v hladinách jazier je až 10 metrov), hrádza sa zrúti, čo spôsobí ohromný výbuch. Hľadím na Perito Moreno z bezpečnej vzdialenosti, som ďaleko, ale ten ľadovec je taký mohutný, že sa cítim, akoby som na ňom stál. Všetko je tu realizované so zmyslom pre perspektívu a s veľkým vkusom. Studený ľadovec a argentínske slniečko. Jeden ohromný turistický zážitok.