Bhutan, India, Darjeeling

Darjeeling, miesto, ktore si Briti vybrali pre svoj indicky Stary Smokovec, miesto, o ktore sa bil Nepal so Sikkimom, s Bhutanom aj Britmi a dnes on zapasia Gurkovia s kalkatskymi komunistami. Mesto, ktore Vam atmosferou pripomenie Kathmandu, len je tu vsetko este zivsie, este hornatejsie a indickejsie... Odkedy som pisal naposledy z Thimpu sme toho zazili... Hned cesta z Bhutanu do Indie bola o silnych zazitkoch. Indovia Bhutanu stavaju cestu a my sme si cakania kratili pocuvanim Karla Gotta, pocuvali aj indicki robotnici. Uz aj divosi si pospevuju piesne Karla Gotta... Na hraniciach sme vystiskali nasho bhutanskeho guida Yamu a zacala sa India. Bhutan je raj, India je zivot. Podobnu zmenu atmosfery zazijete medzi Tibetom a Nepalom, no tam sa meni na deviatich kilometroch, tu na jednej ulici. Obzriete sa spat cez zavoru a vidite ciste takmer europske mesto, pozriete dopredu a ste v Indii. A my sme sa jej nezlakli, hoci prvu noc v britskom kolonialnom sidle v meste Chalsa, o ktorom ste urcite nepoculi, sme este rozmyslali nad vselicim, hned na druhy den nas India zacala bavit... Preco? Idete udolim rieky Teesta a zrazu pri ceste slony, nie slony pre turistov, ale slony, na ktorych miestni lesnici obchadzaju narodny park a pocitaju nosorozce. (pred 2 hodinami som v Hindustan Times cital, ze im jeden usiel a potuluje sa po dedinach... esteze sme uz v kopcoch), potom peso prechadzame korunovacny most, ktorym si Briti uctili korunovaciu Juraja VI. za britskeho krala a zrazu oproti nam desat opic... a zivot a trubenie a zaciname stupat. Darjeeling na Vas na prvy pohlad zaposobi ako skala, na ktoru sa nas autobus splhal po starej ceste, ktorou slapali pred 160 rokmi Briti, ked tu zakladali prve cajove plantaze. V roku 1841 sa sem dostali prve cajove semena z Ciny, dnes je India najvacsim pestovatelom caju na svete. A caj je vsade. Obcas nam cestu prekrizila zeleznicka. Dalsie prekvapenie nasej cesty v Kurseongu. Himalajska zeleznica, ktoru postavili Briti v roku 1881 premava v podstate v nezmenenej podobe dodnes (a je len druhou zeleznicou ktora sa dostala pod ochranu UNESCO) a my sme poslednych tisic vyskovych metrov do Darjeelingu vyzerali z jej okienok, tesili sa z toho, ako nas zacmuduje parna lokomotiva a zasli nad vyhladmi, ake moze ponuknut len himalajsky region. Bomba. Rusnicek sa obcas pokazil a museli sme opravovat (ved ma uz za sebou storocnicu), no popri vlaku nas istil aj nas autobus a tak sme sa nebali... Do Darjeelingu sme vosli vo velkom style, zamenili peniaze a v najlepsej restauracii v meste, kde je v podzemi skutocny bar a na prizemi skutocna europska pekaren, uz chutnali chicken sizzleri, tandoori chicken a vyborne sikkimske pivko... Darjeeling bavi. Na Bhutan spominame radi, no India... Dnes rano sme vstavali uz o 3:30 a Siva aj Visnu aj Sabdrung, Padmasambava ci napokon predsa len eroticky Bozsky blazon k nam boli milostivi. Taky vyhlad je vraj z Tigrieho kopca tak tri dni do mesiaca. Toto ste uz zazili? Tmou v dzipoch prekonavame posledne vyskove metre a v cajovni srkame hnusny indicky caj. Tma. Potom sa zacne rozvidnievat. Zaciname rozoznavat tien Kancencongy, posvatnej hory, ktorej vrcholu sa aj jej pokoritelia vyhybaju. Neverim, ze nepridu oblaky. Potom sa zjavi prvy oranzovy luc, uz vidime, ze oblaky nepridu. A nielen to. Vidime aj Makalu, aj Everest, aj Lhotse ako na dlani. 4 z 5 najvyssich kopcov nasej planety menia pred nami farbu podla slnecnych lucov, potom slnko definitivne vykukne nad obzor. Indovia hucia, my zasneme. Vacsie prirodne divadlo som este nezazil. Vraj je to najkrajsi vychod slnka na svete. Verim... Sledujte nas dalej, nasa cesta sa este nekonci. V hoteli sa o nas staraju exilovi Tibetania, v restauracii Nepalcania a pasminove saly nakupujeme od Indov. Darjeeling je sila. No my chceme ist dalej. Uz zajtra prekrocime hranicu najmladsieho indickeho statu, ktory bol este v roku 1975 nezavislym kralovstvom. Co nas caka tam uz o par dni na tomto fore. Vsetci sme zdravi a pozdravujeme domov!