Bohatá diktatúra - Malabo a Obiang Nguemba Mbasogo Fang a Bubi

Boli sme spoločne s Wilim kúsok od hraníc s Rovníkovou Guineou. “Ľubo, neviem sa tam dostať. Aj keď mám víza, nepustili ma dnu” rozprával mi zúfalo. Teraz sedím na pive na ulici kráľa Malabo (Calle del Rey Malabo). Nie je to krčma, ale vlasové štúdio – dámam tu nadpoja vlasy tak, že majú na hlave 10 kilovú hmotu. Muži v Afrike, ak sa sťažujú, že žena míňa, tak to nie je “na handry”, ako u nás, ale “na vlasy”. Každopádne ceny ropy sú teraz dole a salón zíva prázdnotou, a tak si privyrábajú a v pekných kreslách tu dostanete chladené pivko. Nevie o tom skoro nikto, ale môj partner Alex tu v hlavnom meste, v Malabo žije od roku 1984. Kecáme a v tretej vete sa dostaneme k Wilymu, k tomu, že aj Alex bol v Douale doma u Wiliho teraz v januári. Voláme mu, sakra dobre sa poznáme, ako sa len môžete spoznať s niekým, s kým strávite dlhé týždne na tých najťažších cestách –skôr necestách- Afriky. V jednom džípe plnom piesku, na jednej drevenej piroge na tropickej rieke, pod jednou spoločnou moskytierou. Každý deň je problém, každú minútu trpíte a potom celý život na tie cesty spomínate.. Douala je kúsok, 25 minútový let a pritom je tak ďaleko. Oddeľujú ju víza a colníci, a robia ju omnoho nedostupenejšou než Severnú Kóreu. Čakal som na túto príležitosť dlho a teraz sme vymákli slabú chvíľku Obiangovcov a vkĺzli do ich krajiny ako prví. Wily je nadšený, podarilo sa to! Cíti, že teraz má šancu aj on a ja cítim, že mi to praje. Je skutočný cestovateľ. Z letiska ideme po 6 prúdovej ceste – tá je lepšia než v Dubaji či Ašchabade - smerom do Sipopo. Jedno ministerstvo za druhým, jedna obrovská moderná budova vedľa druhej. Žiadne africké veľkomesto sa nechytá. Za posledné roky som navštívil 48 hlavných afrických miest a tak viem vcelku porovnať. Súčasťou nášho hotela v Malabo je 18 jamkové golfové ihrisko. Nie hocijaké, ale špičkové; položené na brehoch Guinejského zálivu. Keď hráte, vidíte najvyššiu horu západnej Afriky, Mount Cameron vysoký cez 4 km (z jamky 4,9, 12,18). Clubhouse má veľkosť malého hotela. Medzi morom a hotelom je slušný bazén, v ktorom môžete natrénovať na olympiádu. Narážam na “Erika úhora” a olympiádu v Sydney v roku 2000. Eric vtedy pretekal za Ekvatoriálnu Guineu a olympijských 100 metrov plával po prvý raz v živote. A bolo to aj vidieť, hlavu mal stále nad vodou, postupne sa zdalo, že sa utopí, posledné 2 metre ledva doplával, a dosiahol najhorší čas v histórii olympijských hier (1:52.72). Celý čas trénoval v hotelovom bazéniku, ktorý mal iba 13 metrov… Každopádne dnes je celý hotel s 200 suitami iba pre nás, niet tu ani jedného turistu. Veď táto krajina je hneď po Nauru druhou najmenej navštevovanou krajinou sveta. Kedy má náš prezident narodeniny? To nevie okrem jeho najbližších nikto. No v totalitách to vedia všetci, je štátny sviatok. Tu v Rovníkovej Guinei ide o jeden z najväčších sviatkov roka. Bude to 5.júna a po celom štáte sú už dnes rozvešané billboardy s gratuláciami. Tak 1/3 všetkých billboardov je venovaná tejto téme. “Feliz cumpleanos a su excelencia” prajú rôzne firmy, podniky atď. Na fotografii je vždy usmiaty prezident Obiang Nguemba Mbasogo, ktorý máva, či si sám sebe tlieska. Dostal sa k moci demokraticky – tak, že zabil svojho strýka, bývalého prezidenta a odvtedy je demokraticky už 40 rokov pri moci. Určite je to demokratické prianie jeho ľudu, veď Západ proti tejto krajine nikdy nevystúpil. Verím, že ste nič nezachytili, žiadne naše média o tom nikdy nehovorili. Takže toto musí byť v poriadku. Či? “A vy neprajete svojmu prezidentovi k narodeninám?” s úškrnom komentuje môj údiv náš sprievodca Ojumbe (vymyslené meno). Je Bubi. Vládne kmeň Fang, ktorý do tejto oblasti prišiel iba pred vyše 100 rokmi. Naproti tomu Bubi sú tu vyše 10 000 rokov. Teda aj mňa môj švagor volá Bubi, ale on je z kmeňa Bubi. A tak má po chlebe. Predchádzajúci prezident Macías chcel kmeň Bubi vyvraždiť. Tento prezident je známy tým, že zvlieka svojich nepriateľov z kože zaživa a pojedá ich mozog a testes. Ak ste z tohoto kmeňa, máte smolu. Fang je prezident, všetci ministri, všetci vojaci, všetka polícia. Strana, za ktorú prezident vyhráva už 40 rokov voľby sa volá krásne- Demokratická strana Guinei (Partido Democratico de Guinea Ecuatorial). V znaku má horiacu fakľu, no mala by mať vztýčený prostredník a vlajku USA. Iba v Malabo žije 25 000 Američanov, majú vystavané separátne mestečko iba pre seba. Ropa je ropa. Na juhu ostrova sa zastavíme v meste Moka. Odtiaľto pochádza posledný kráľ ostrova. Mal dvoch synov, jeden sa volal Malabo a druhý Bioko. Teraz sa po synoch volá hlavné mesto (Malabo) a hlavný ostrov (Bioko). Prezident Macías ho nechal zabiť. Guinea je v mnohom horšia než Severná Kórea. Tu je väčšia diktatúra. O život pri čistkách strýka tohoto prezidenta prišlo o život až 40% obyvateľov!!! Nikto nevie presne. No vykonávateľom bol tento prezident. Tri generácie Kimovcov sa musia červenať. Za štyri dni, čo som tu, ma zastavila polícia vyše 10 krát. “Máš povolenie?” “Máš povolenie na to fotiť?” “Máš povolenie na fotenie v noci?” Na polícii v Moka sme strávili hodiny. Syn prezidentaTeodorino jazdí na Lamborghini a minie za víkend v Kapskom meste ¾ milióna Euro, no väčšina obyvateľov žije vo veľkej chudobe. Umývajú sa v kalnej vode tropických riek a jedia veľmi jednoducho. Národným jedlom je rybacia polievka Pepper soup. Veľký hrniec dajú do stredu, z toho si každý naberá. Akoby ste vybrali tie najhoršie kúsky z tých najhorších rýb, trčia z toho čeľuste, je to hnusne mastné, musím povedať, že to bolo jedno z mála jedál sveta, ktoré mi nechutilo. Kúpiť jedlo v obchode je drahé a tak domorodci jedia všetko, čo chytia. Včítane dikobrazov, hadov a potkanov. V strede ostrova stretávame pani, ktorá prevádzkuje akúsi domorodú reštauráciu, na železnom rošte autogénom opaľuje zvieratká. Pre slovenské cestovateľstvo bol prechod Rovníkovou Guineou veľkou vecou. Biko aj Bata sú naše. Išlo o exkluzívnu cestu, absolútnu špecialitku. Uvidíme koľko rokov bude trvať ďalším, kým sa pohnú po našich stopách. Nevadí, že média na túto krajinku zabudli. Ceny ropy idú dole a Teodorino je rozmaznaný spratek. “Američania” si po 40 rokoch zrazu uvedomia, že je “bakané” pojedať rozmnožovacie orgány protivníka a prebudí sa v nich pocit spravodlivosti. Cestujte a verte iba tomu, čo vidíte. A nebojte sa pozerať sa. Nebojte sa mať vlastný názor. Je to oslobodzujúce. Plus, ľudia, ktorí sa neboja a majú vlastný názor, majú omnoho vyšší príjem. Do toho, priatelia! Foto: Pepper soup podávaná v najluxusnejšom hoteli krajiny. Fuj!