Bubeníci z Gitegy

Keď v Burundi dostanete do mesta Gitega (oficiálneho politického hlavného mesta krajiny) a zamierite na posvätný kopec Gishora, väčšina ľudí si povie: „Okej, ideme si pozrieť nejakú folklórnu šou s bubnami.“ Lenže to, čo zažijete v Sanctuaire de Gishora, nie je žiadne komerčné tancovanie pre turistov s natiahnutou klobúkov.

Je to surový, fyzicky zničujúci a posvätný rituál, ktorý je právom zapísaný na zozname nehmotného dedičstva UNESCO. A keď ti pred očami dvadsať chlápkov v tradičných červeno-bielych rógach začne mlátiť do masívnych drevených bubnov, garantujem ti, že ten tlak a vibrácie ucítiš až hlboko v pľúcach.

Pre Burundčanov nie je bubon (Ingoma) hudobný nástroj. V minulosti bol bubon symbolom samotného kráľa (Mwami), plodnosti krajiny a spojenia s predkami.

Bubny sa vyrábajú výhradne z dreva stromu Umusave (Markhamia lutea). Tento strom sa nesmie vyrúbať len tak. Pred výrubom sa mu vzdávala úcta a drevo muselo schnúť mesiace, kým z neho majstri vyrezali masívny, často vyše sto kilový korpus. Na vrch sa naťahuje hrubá býčia koža, ktorá je napnutá pomocou kolíkov z tvrdého dreva. Žiadne skrutky, žiadne moderné výstuhy. Čistá archaická práca. V strede kruhu vždy stojí jediný hlavný bubon Inkiranya. Ten reprezentuje kráľa a krajinu. Okolo neho sú rozostavené sprievodné bubny (Amashako a Ibishikizo), ktoré držia neúprosný, neprestávajúci rytmus.

Predstavenie sa začína v absolútnom tichu. Skupina bubeníkov si nese masívne bubny priamo na hlave, a to hovoríme o desiatkach kilogramov dreva a kož. Prichádzajú na hlinené nádvorie a popri tom spievajú a recitujú staré kráľovské básne.

A potom to vypukne.

Spustí sa príval brutálnej energie. Bubeníci nepoužívajú len ruky a drevené paličky (Imishakuzo). Pri bubnovaní skáču dva metre do vzduchu, robia roznožky, rotujú okolo centrálneho bubna a striedajú sa v sólových úlohách s takým nasadením, že z nich po troch minútach strieka pot na všetky strany. Je to kombinácia hudby, bojového tanca a vrcholového atletického výkonu.

V dnešnom pretechnizovanom svete, kde je väčšina kultúrnych predstavení pre turistov len divadlom, sú Kráľovskí bubeníci z Gitegy jednou z posledných autentičných vecí v Afrike.

Gishora bola založená v 19. storočí kráľom Mwami Mwezi Gisabom na počesť víťazstva nad povstalcami a miestni strážcovia tradície sú priamymi potomkami kráľovských bubeníkov. Keď stojíte na tom kopci, fúka teplý vietor od jazera Tanganika a okolo vás hrmia metrové bubny, pochopíte, prečo malo Burundi v minulosti takú obávanú a respektovanú kráľovskú históriu.