Bude Istanbul mestom na ostrove?

Bosporská úžina, na ktorej brehoch leží nádherný Istanbul, poskytuje denne priestor pre lodnú dopravu v kapacite približne 200 lodí, no Turecko si, v zmysle Lausannskej zmluvy z roku 1923 a neskôr Montrealskej dohody, nesmie za túto prepravu účtovať ani dolár. Aj to je jeden z dôvodov, prečo pred viac ako 10 rokmi vznikol kontroverzný projekt, ktorý sám Erdogan nazval projektom storočia a ktorý pravdepodobne navždy prepíše mapu Európy.

Práve európsku časť výbežku, na ktorom Istanbul leží, totiž tento kanál po dokončení, doslova, odsekne. Istanbul sa tak stane nielen mestom na dvoch kontinentoch, ale aj mestom na ostrove. Projekt je síce spojený s množstvom kontroverzií, no zdá sa že ho už nič nezastaví. Hoci zodpovední deklarujú, že projekt má odľahčiť Bospor od prevozu nebezpečných nákladov, ekológovia upozorňujú na pravý opak a volajú o pomoc pred ekologickou katastrofou a dosahom kanálu na životné prostredie.

Nejde totiž iba o samotný kanál, ale aj o nové rezidenčné štvrte ktoré okolo neho majú vzniknúť. Fakt, že tu mnoho pozemkov vlastní zať samotného Erdogana, už iba dopĺňa ďalší dielik puzzle v skladačke kontroverzií. Vláda tvrdí, že investícia približne 15 miliárd dolárov sa rýchlo vráti na poplatkoch za vstup do kanála, množia sa však otázky, prečo by mali lodné spoločnosti platiť za niečo, čo majú v Bospore zadarmo.

Aj toto však má háčik, Turci majú totiž právo vykonávať hygienické a bezpečnostné kontroly všetkých lodí, ktoré do vôd Bosporského prieplavu vstupujú. Dnes sú tieto kontroly iba zbežnou formalitou, čo sa však stane, ak sa po otvorení Istanbulského kanála sprísnia a potrvajú v ideálnych prípadoch niekoľko dní? Oplatí sa spoločnostiam nechať čakať zákazníkov o zopár dní dlhšie, alebo radšej zaplatiť za bezproblémovú plavbu novým kanálom...?