Bula - podpultové pikošky z Fidži Fiji rady na cesty

Bula! Zdraví vás každý na Fiji. Na raňajky obed a večeru, 100x denne. Je to podobne ako Aloha na Hawaii. Bula! S krásnym úsmevom a čerstvým Frandžipani za uchom. No môj prvý dojem z Fiji je dojem z " bulovskeho" štátu, buzerujuceho policajtského štátu. Už na letisku v Nandi čakám v rade asi hodinu a uniformované osoby si to evidentne užívajú. Keď prídem konečne na rád, čakám, že to budú chcieť urýchliť, vyjsť turistom ( veď oni sú najväčším zdrojom prijmiv štátu)  v ystrety, no stane sa opak a ja som v 30 minútovej paľbe otázok. Ukazujem ďalšie lety ( v najbližšej dobe  máme vyše 10 preletov), ukazujem potvrdenie ubytovania, mám tu dokonca kamaráta- je to šéf veľkej cestovky a ukazujem jeho mail a mobil nech mu zavolajú... Po 1/2 hodine tohoto preverovania sa má komisár opýta " čo idete na Fiji robiť?".  "A čo myslíte? Prečo sem ľudia chodia?" Turizmus je jedničkou v tvorbe HDP, cukor a rybolov riadne zaostávajú.  Človek by očakával väčšiu prívetivosť! Nevie mi vysvetliť o čo ide, či im sem emigrovava veľa Európanov atď. No zrejme je to kvôli tomu chlapíkovi pôvodom z Fiji čo narukoval k ISIS. Štátne nariadenia urobia vždy viac zlá. Hlavne v takýchto krajinách.  No to si iba ja musím zvyknúť na Pacific! Opäť som TU. Človek rýchlo zabudne. Oni nechápu že inde je to inak a v podstate sú to super ľudia. Moje letenky si nevedia overiť- počítače im nefungujú. Z Európy majú minimum turistov, zo Slovenska skoro nikoho. Už tým som divný. Aj tým počtom letov. Aj tým, že som tu už bol. A aj mojimi unavenými očami veď sem letím už dva dní... Potom prezerajú moju batožinu 3x. Podobne ako na Nový Zéland nemôžete doviesť potraviny, no tieto kontroly sú príliš, doslova umelá zamestnanosť a buzerácia.  Kúpim si domáci rum, pol litra za 59 fijijskych dollárov a za platbu kartou vypýtajú 3% navyše. Všetko domáce je predražené, v celom Pacifiku. No Afrika je ešte drahšia.. Zoberiem auto, jazdí sa na ľavej strane a tu mám ja radšej. Idem za svojim kamošom, kanceláriu majú v Namaka, zastanem na parkovisku pred najväčšími potravinami. V kancli sa Bradovi ( je to kiwik, no žije tu už 6 rokov)  sťažujem, čo za hovadiny to predvádzajú na letisku.. O pol hodinky idem k autu a čaká má bločik. Pokuta za nedovolené parkovanie. Chytím policajta že čo to má byť, veď som v tom supermarkete nakúpil a on že je to ok nech idem na LTI a zaplatím tu pokutu. A ja že na toto ja veru nemám čas. Nakoniec si policajt sadne ku mne do auta a vyrážame. Je to Fijijčan a nadáva na Indov, ktorí domácim berú prácu, účtu a celú krajinu. Hmmm.. odpovedám. Indovia sú múdrejší a hlavne pracovitejší. Fijijčania robia pracovnú silu. Policajta vysadím na odbočke na Denarau, dávam mu ten bločik a peniaze a on to za mňa vybaví. Lúčime sa ako kamoši a on kričí bula a vinaka, vinaka, ďakujem. Mám v úmysle prejsť celý ostrov, celé Viti Levu  dokola a toto nie je ten malilinký Pacifický ostrovček, no dobrých 500km, očakávam sem- tam padnuté mosty ( nemýlim sa) a sem tam to bude bez asfaltu, sem tam budú chýbať  smerové tabule ( jedna bola no ukazovala presne opačným smerom) a nikto nebude nič vedieť. A tak frčím. No po prvú dedinku, je to dole kopec a namiesto 50 km/h idem 69km/ h. Zastanem keď vidím že za mnou niekto po úplne prázdnej ceste beží a máva rukami ako stropný ventilátor.  Ti hajzli sedia v tých betónových búdkach čo postavila vláda za peniaze európskej  únie. A majú " pištole" - no toto len Pacific potreboval dokelu. Zlatá Botswana roku 2000 kedy polícia nemala ani jeden prístroj na meranie alkoholu a kontrolovala vás ( na pivo sa chodilo autom bežne 200 km)  tak že ste sa mali prest po čiare. No čiari tiež neboli.. No späť a Fiji, Ľudia v tých autobusových budachh nemôžu čakať na autobus lebo ten ak sú vnútri nezastaví. Väčšinou v nich sedia a predávajú zviazané korene kávy, či zviazabe hľuzy tara lokálni sedliaci no a sedia v nich v tieni aj policajti. ' Bula" zdraví má s úsmevom keď k nemu cúvnem. Pokecáme 20 minút a dohodnene sa na pokute. Tých 69 sa mi zdá ešte malo, ale možno je to tým, že naše európske auta jazdia rýchlejšie, ja som mal pocit takej 140 tky. Je nádherné, palmy, vysoké hory, obrovské rieky, rif, podľa mňa je celý deň odliv, na školách a okolo farnosti sa zoskupujú ľudia pri rôznych hrách. Cestou beriem stopárov. Richtára nádhernej dedinky s bielučkou plážou. Farára metodistov z Rakiraki. "Boh žehnaj tvoju cestu" prežehná má keď ho vysadím. Mám neuveriteľné dobrý pocit až som sa zabudol pripútať. Neskôr zistím že mi vypil pol fľaše coca coly a zjedol všetky babany. Haha. Fakt, nepreháňam. No mám pozvanie k nemu domov pre všetkých Bubákov a Anna jeho žena uvarí chlebovník a dáme si kávu ( nie kávu). No uvidíme kto to bude piť, posledné v Pohnpei som musel sám vypiť asi 6 litrov, ostatní tu blatovú vodu odmietli. Najväčšia "párty" akú som zažil bola " goverment road show" Vláda učí ľudí ako lepšie žiť, bojuje proti korupcii, sú tu dobrí  policajti, svoj stánok majú hasiči, lekári, diskutuje sa o novej vlajke, kde sa súťaž uzaviera o 8 dní, tuční politici rádia ľuďom ako zdravšie jesť. Tu som si dal  obed aj ja.  Teta mala pojazdnú reštiku. 2 umelohmotné vedra a 2 umelohmotné taniere. Keď jeden klient dojedol, odovzdal tanier a na ten som dostal jedlo ja. Dva veľké kusy kasawy, asi 6 kúskov ( nakladala mi ich asi 10 minút pomaličky jeden po druhom) listového špenátu, malú riečnu rybku ( bola super) malý pomarančík namuesto citróna a čily a potom to obliaka divnou šťavou ( thats juice), no poviem vám bola to totálna bomba a maximakbe zdravá strava. Z čoho sú potom tak tlstí? No viem že na Tonge a Samoa budú ešte tlstejší.. Všetci sa na mňa smejú a pýtaju sa na moju rodinu. Keď otváram svoj iPad mám tu fotografiu malej Karolíny a to sú všetci hneď nadšení. Aj trochu pracujem, pobehám všetky rezorty ktoré mi odporučil Bred, robím prieskum pre Vás BUBÁKOv aby ste  mali naduce ľahšiu cestu. A potom som už na opačnej strane ostrova. Rakiraki je mesto snov. Chvíľu som sa cítil ako na hranici Kamerun- Strediafricka republika, riadny zapadákov, indická komunita býva na juhu mesta, je úplne segregovana od miestnych a v meste im patrí prakticky všetko. Ind v pekárni s názvom " Teplý chleba" predáva teplý chleba. Má iba ten chleba, jeden druh nič viac, žiadnu samosu, nič. Pre úspech v Pacifiku sa moc snažiť nemusí. Doma v Indii by skrachoval, tu má obchod na hlavnom námestí. Little India, je základom každého mesta a Fiji. V Rakiriki taktiež oadol most cez rieku a tak sa ide obchádzkou okolo cukrovaru.  Ťa cesta ostrovom je namáhavá no toto je Fiji! Na letisku  vás budú buzerovať aj kvôli veľkosti a váhe vašej príručnej batožiny a sú naozaj striktní. A pri každom chceckine a pri každom prílete na Fiji budú vyžadovať vašu vytlačenú letenku. To už nikde nechcú, teda okrem Bratislavy. Tu chceli od nás vytlačenú letenku inak nás neboli schopní zacheckovat ( bolo to 1. apríla a ja som si myskel že si robia srandu, no nie.). Po celom ďalšom lete z Colomba či Malé už nikto nič podobne logicky nežiadal. Tu na Fiji to má aké- také opodstatnenie. Človek to pochopí keď ide v najlepšom hotely mesta do posilovne na bežiaci pas a ten má vedľa seba obrovskú bedňu, ktorá reguluje kolísanie napätia. No ten pas aj tak dnes ráno nešiel. Išiel som teda von a je prekvapujúco príjemné. Keď to porovnám s behaním na Srí Lanke pred 2 týždňami, tak to je nebe a dudy. Vstávam ešte sám pred svitaním, stále som sa ešte " neposunul" Veď som kúsok od 180st a o chvíľu letím ešte ďalej na západ a som doslova " na opačnej strane zemegule". Bula!  Napísal som pre Vás rozsiahly blog: Informucie, atrakcie a ktorý ostrov si vybrať v Oceánii?