Bušmeni a hotentoti, pôvodní obyvatelia juhu Afriky

Juh Afriky je najdlhšie osídlenou časťou kontinentu. Nekonečným pláňam a púšťam kraľovali Bušmeni. Tí neboli čierni, ale medovo-hnedí. V tej dobe ešte černošské kmene až sem nedorazili. Typický bušmen bol lovec malého vzrastu, štíhly, ktorý vždy nosil luk a jedovaté šípy. Bušmeni lovili len toľko, koľko práve potrebovali. Bušmeni by sa po správnosti mali volať Sánovia, lebo toto boli pôvodní obyvatelia juhu Afriky. Pre európskych kolonizátorov bol, samozrejme, každý kto prišiel z bušu - Bušmen. Sánovia sa nachádzali na území, ktoré sa končilo na juhu Afriky a severnú hranicu tvorila rieka Zambezi. Do ich regiónu spadali púšte Namib aj Kalahari. Nikdy nemali žiadnu centralizovanú vládu, boli to slobodní ľudia v tom najširšom ponímaní. Spoločne so Sánmi obývali juh Afriky aj Hotentoti. Na rozdiel od Sánov, Hotentoti sa zdržovali v malých dedinách a snažili sa živiť chovaním dobytka a malým poľnohospodárstvom. Na hotentotoch bol zaujímavý ich zadok. Krásny, veľký, okrúhly. Pre Európanov to bola anomália a adekvátne sa z toho vysmievali. Nikdy by im nenapadlo, že veľký hotentotský zadok príde do módy teraz v 21. storočí a ľudia za to budú dokonca aj platiť, aby ho mali čo najväčší a najokrúhlejší. Nuž, chcú byť Hotentoti. Obe tieto pôvodné etniká nedokázali držať krok s bantu kmeňmi, ktoré prišli zo západnej Afriky. Sánovia nemali šancu a rasizmus bol živý už v tejto dobe. Hotentoti vymreli úplne, zopár Sánov ešte ostalo. Žijú hlavne v provincii Namaqualand v JAR a v púšti Kalahari v Namíbii a Botswane. Ich pôvodný spôsob života je však už drasticky obmedzený. V spoločnosti je zakorenený hlboký rasizmus a Sánovia sú na okraji spoločnosti. Kvôli farbe pleti nimi pohŕdajú aj čierni, aj bieli. Osud tohto fantastické ho etnika je viac než neistý.