Černobyľ.. nič tak bizarné som v živote nezažil. Neuveriteľné, neskutočne, neopísateľné. Predstavte si, že ste filmová postava v úplne opustenom meste, kde všetci všetko niečo nechali. Keď ľudia utekali od vozíkov v obchode, cez peňaženky, pohodené bábiky, šaty,...Na hlavnom námestí rastu z betónu kríky, rastliny... Na mieste kde sa mali ľudia zabávať je opustená húsenková drahá, ruské koleso a do bytov vstupujeme bez kľúčov...Ako keby ste nechali zrazu opustenú Petržalku a vy sa tam vrátite po 30 rokoch a prechádzate sa po ľudoprázdnych uliciach a môžete vojsť do obchodu s povalenými regálmi, školy s opustenými lavicami, proste všade môžete ísť od bytov cez obchod až po miestnu bodovú komunistickej strany. Čo je však najtragickejšie, sovietske vedenie to priznalo svetu až po 18 dňoch po tragédii. V 86 sme ešte vyšli na prvomájový sprievod. Celá Európa bola zasiahnutá a ako vravela naša ukrajinská sprievodkyňa preto je v Európe aj toľko rakoviny. Od Korziky cez Slovensku až po Poľsko. Dnes je radiácia na jednodňovú turistiku bezproblémová. Meriame vlastnými dozimetrami a prechádzame sa prázdnymi ulicami. Na konci pozeráme na betónový sarkofág nad reaktorom číslo 4.