Čakajte prosím...

Sme v Kyjeve a vyrážame za dobrodružstvom aké nemá obdoby. Chystáme sa navštíviť mesto duchov - Černobyľ. Miesta, ktoré museli byť narýchlo evakuované nie kvôli vojne, bombardovaniu či záplavám. Ale pred neviditeľným nepriateľom, radiáciou. Po necelých dvoch hodinách cesty prichádzame na prvé kontrolné stanovisko. Tu na nás čaká prísne vyzerajúci vojak ukrajinskej armády. Po kontrole pasov sa na jeho tvári zjavuje úsmev a predstavuje sa ako Sergej. Žartujeme s ním, že po návšteve rádioaktívnej zóny nadobudneme super schopnosti ako röntgenový či laserový pohľad. Neďaleko od kontrolného stanoviska robíme prvú zástavku v dedinke Ivanivka. Zaskočila nás úroveň schátrania príbytkov. Až pri pohľade na rastúce stromy zo striech domovov, či cestu zarastenú trávou si vieme skutočne uvedomiť moc matky Zeme. Príroda si túto oblasť jednoducho berie späť. Prehliadka pokračuje v mestečku Pripjať, kedysi považovaného za výkladnú skriňu bývalého režimu. Neveľké mesto postavené na zelenej lúke s plnou občianskou vybavenosťou. Postupne navštevujeme štadión, plavecký bazén, školy či lunapark. Lokálny sprievodca Konstantin nám tu ukazuje vlastný album fotografií budov a bulvárov ešte z čias spred havárie. Niektoré z nich sú priam šokujúce. Pripadá nám ťažko uveriteľné, že len pred 30 rokmi mesto vyzeralo úplne inak. Asi najzaujímavejší je lunapark, ktorý mali slávnostne otvárať k oslavám na 1.mája. Žiaľ, plnej prevádzky sa nedočkal. Čo sa stalo, už sa neodstane. Dúfajme, že sa ľudstvo z tejto havárie poučí, aby sa už niečo podobné nikdy neopakovalo.

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Ukrajina