Cisárske skúšky

Cisárske skúšky bol systém skúšok v štátnej službe v cisárskej Číne, ktorý vyberal kandidátov do štátnej byrokracie. Koncept výberu byrokratov bol podľa zásluh a vykonával sa už v dávnej čínskej histórii, ale používanie písomných skúšok ako nástroja výberu sa začalo až okolo 6. st. n.l.

Zloženie cisárskych skúšok predstavovalo nevyhnutný krok pre postup v čínskej úradníckej elite. Skúšky zisťovali, či kandidáti poznajú dlhé pasáže klasických konfuciánskych diel. Skúšali sa všeobecné znalosti písania, čínskej klasiky a literárnych štýlov medzi štátnymi úradníkmi.

Pomerne veľké percento chlapcov ukončilo školskú dochádzku najneskôr po prvých piatich alebo šiestich rokoch. Niektorí vedci odhadujú, že v dôsledku toho bolo v tom čase až 40 percent čínskych mužov gramotných. Na porovnanie, len asi 10 percent čínskych žien bolo gramotných („gramotných“ v základnom zmysle, že vedia čítať základné dokumenty. Nie v pokročilejšom zmysle, že vedia čítať klasické texty). V časoch cisárstva boli možnosti vzdelávania pre dievčatá a ženy oveľa obmedzenejšie ako pre chlapcov. Niektoré dievčatá vzdelanie dostali, ale bola to menšina.

Po dosiahnutí tohto stupňa vzdelania prevažná väčšina chlapcov jednoducho opustila školu a pokračovala vo svojom živote. To platilo o chlapcoch z kupeckých a roľníckych rodín. Pokračovať v štúdiu a súťažiť v systéme skúšok mohli len tí, ktorí pochádzali z bohatších rodín alebo boli mimoriadne sľubní a ich potenciál zapôsobil na tých správnych miestach.

Najvyššie skúšky prebiehali tri dni a dve noci a uchádzači boli pritom úplne izolovaní od okolitého sveta. Na skúšky boli zavretí do cely. Pred vstupom sa museli prezliecť, aby nemohli podvádzať. Na chodbách medzi celami prechádzali prísni dozorcovia ako vo väzení. Dvere v celách nemohli otvoriť, čím sa potvrdzovala nemožnosť podvádzania. Cela sa neotvorila, až kým skúšky neskončili, dokonca ani pri úmrtí kandidáta. V tomto prípade sa do steny vybúrala diera, aby sa dalo telo vytiahnuť. Nižší stupeň skúšok sa vykonával v skúšobných halách, ktoré boli tiež prísne strážené, aby sa zamedzilo podvádzaniu.

Skúšky štátnej služby sa vykonávali na každej úrovni čínskej administratívnej hierarchie. Najnižším stupňom čínskej cisárskej správy bolo župné sídlo, kde sa vykonávala predbežná skúška, ktorá ak bola úspešná, kvalifikovala človeka na skúšku na druhom stupni, ktorým bolo sídlo okresu. Skúšky tretieho stupňa sa konali v provinciálnom hlavnom meste a štvrtý a najvyšší stupeň v samotnom cisárskom paláci. Okrem mnohých iných funkcií bol cisár v skutočnosti „veľkým vychovávateľom“ Číny. Teoreticky mal vykonávať palácové skúšky, hoci v praxi poslal niekoho, kto ho v tejto funkcii zastupoval.

Tí, ktorí zložili skúšky cisárskeho paláca na najvyššej úrovni (jinshi), sa okamžite po dosiahnutí tohto cieľa stali najdôležitejšími ľuďmi vo vzdelanej triede Číny a stali sa dôležitými členmi čínskej byrokracie. Počas 19. storočia sa bohatí mohli prihlásiť do systému vzdelávaním svojich synov alebo kúpou kancelárie. Koncom 19. storočia niektorí kritici dynastie Qing obviňovali systém skúšok z potláčania vedeckých a technických poznatkov a naliehali na reformy. V dôsledku prísnych požiadaviek bola medzi dvoma alebo tromi miliónmi žiadateľov, ktorí každoročne absolvovali skúšky iba 1 % úspešnosť. Kandidátom na skúšky sa neskôr začali dávať čísla namiesto mena, aby skúšajúci nevedeli, kto odpovede napísal, a tak sa predchádzalo protekcii.