Clark Olofsson - Najslávnejší zločinec Švédska

Počas života bol opakovane odsúdený za lúpeže, násilie, drogy, pokusy o vraždu, útoky aj rozsiahle podvody. Väzenia striedal s útekmi tak často, že sa z toho vo Švédsku stal takmer absurdný folklór. Clark utiekol, Clarka chytili, Clark je späť. Neustále sa vracal do médií a jeho meno vo Švédsku poznali aj ľudia, ktorí sa o kriminalitu vôbec nezaujímali.

Pre mnohých bol obyčajným kriminálnikom, pre iných charizmatickým rebelom. Jeho meno sa navždy zapísalo do histórie najmä vďaka dramatickej udalosti z augusta 1973, keď sa v centre Štokholmu odohrala banková lúpež, ktorá dala svetu nový psychologický pojem – Štokholmský syndróm. Zaujímavé pritom je, že samotný Olofsson lúpež pôvodne nezačal. Do prípadu sa dostal až neskôr, no práve jeho správanie spôsobilo, že si ho verejnosť pamätá dodnes.

Bol to Jan-Erik Olsson, ktorý pri lúpeži požadoval, aby mu z väzenia priviedli práve Clarka Olofssona. Polícia súhlasila a Olofssona skutočne dopravili do banky ako akéhosi „vyjednávača“. Lenže namiesto toho sa stal súčasťou celej drámy a práve jeho pokojné, charizmatické správanie výrazne ovplyvnilo rukojemníkov. Mnohí si po oslobodení pamätali práve jeho ako toho rozumnejšieho z dvojice, čo len posilnilo legendu okolo jeho mena. To, čo z neho spravilo legendu, nebola len kriminalita, ale jeho charizma. Vedel pôsobiť inteligentne, šarmantne, sebavedomo, vedel rozprávať s novinármi, manipulovať verejnosť a pôsobiť skôr ako filmová postava než obyčajný zločinec.

Olofsson dostával stovky listov od obdivovateľov, najmä od žien, ktoré mu písali do väzenia, posielali fotografie, vyznania lásky či ponuky na stretnutia po jeho prepustení. V 70. rokoch sa dokonca objavovali články opisujúce fenomén „žien zamilovaných do gangstra“, pretože mnohé fascinovala jeho charizma, sebavedomie a imidž muža, ktorý vzdoruje autoritám.

Vo Švédsku bol roky vnímaný takmer ako „rockstar medzi kriminálnikmi“, čo je presne dôvod, prečo o ňom neskôr vznikli knihy, dokumenty aj seriál Clark od Netflixu.