Darjeeling - Kalimpong a zajtra do Bhutanu

G

george z BUBO

Darjeeling sa stal historiou nechavame za sebou himalajsky horolezecky institut, ktoreho riaditel bol samotny Tenzin Norgay. (Hadam viete, ze to bol prvy clevek co spolu s Edmundom Hillarym vystupili na najvcyssiu horu sveta 29 maja 1953) Tenzin bol Sherpa, povodom z Darjeelingu, narodeny v maji, najvyssi bod planety (8850 mnm) dosiahol v maji a v maji aj zomrel. V Zoologickom parku Padmaja Naidu sme vyrusili zo spanku tigre opice jelene a cierneho himalajskeho medveda. Cervene pandy (narodne zvieratko Sikkimu) sa tu hraju ako keby to ani nebol ohrozeny druh. V tejto ZOO boli prvi, ktorym sa podarilo ich v zajati rozmnozit a vypustit do volnej prirody. Druha horska stanica Britov po Darjeelingu nam ucarovala (uz aj nad tym zivame) opat vyhladom na tretiu najvyssiu horu Kanchenjongu (8586 mnm) a nadychom britskeho kolonializmu sme v hoteli neverili nad usluznostou personalu. Usluzny Ind sa stihne sestkrat hlboko uklonit pri odchode z Vasej izby. Neuveritelne mili su na nas. Az pochybujem, ci si to zasluzime. Ale asi ano, kedze poctivo tocime modlitebnymi mlyncekmi a zapalujeme olejove sviecky v budhistickych klastoroch. Zrejme aj preto sme zastihli dnes v Kalimpongu vzacnu navstevu a boli sme sucastou jeho prejavu v Krisnovom chrame. Guru Ji z Nepalu nam vsetkym pozehnal na dalsiu cestu. Vyrazili sme teda dalej. Kuriozny bol rimskokatolicky kostol Matky Terezy, ktory architektonicky pripominal hinduisticky chram z Nepalu (V Kalimpongu ziju prevazne Nepalci), zdobeny bol budhistickymi symbolmi a vyjavy na freskach zobrazovali Jezisa v ciapke radu gelukpa a vsetci apostoli vyzerali ako Tibetania. Zaujimave miesto. Po zideni do rovin Doars, kde sa pestuje (co ine) caj sme zasli priamo do tovarne. Samotny majitel Washabarie Tea Estate, pan Sourajit Palchoudhuri nas previedol po fabrike, ktora dava pracu priblizne 2300 zamestnancom. Zberaju caj 9 mesiacov v roku a denne jeden pracovnik nazbiera v priemere 60 kilogramov (minimum je 26 kg, ti najsikovnejsi zvladnu 120 kg za den) Za tuto pracu zarobi zhruba 100 rupii, ale ma zdarma ubytovanie, stravu a zdravotnicku starostlivost. Presli sme celym procesom vyroby caju technologiou C.T.C. (Cut, Tear, Curl). Caj sa do troch hodin po zbere odvodnuje (16-19 hodin), kde zo sto kilogramov materialu dostaneme cca 75 kilogramov cajovych listkov. Tie sa potom rozomelu na pastu a az na male gulocky. Nasleduje fermentacia (pri zelenom caji sa tento krok vynecha) v chladenych priestoroch, ktora trva 45 minut az 1.5 hodiny. Caj scerna. Potom ho vysusime horucim vzduchom z na 120 stupnov celzia rozhorucenych peci a uz ho staci iba roztriedit podla velkosti guliciek a zabalit. Hotovo, moze ist na burzu. My si domov nesieme vzorky. Posledne dni v Indii si uzivame v rezorte s bazenom a masaznym centrom, potrebujeme si oddychnut pred cestou do Bhutanu. Vsetci pozdravuju domov. (pozn. : prispevok napisany pod natlakom klientov, pretoze vraj "Ti nasi si to doma citaju, tak nemusim volat.")

Zobraziť viac príspevkov z krajiny India

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test