Práve teraz, v noci, vyznávači islamu oslavujú Lejlat al Kadr (ليلة القدر) a modlia sa až do polnoci, mnohí celú noc až do východu slnka. Ide o Noc Sily, o Noc Hodnôt, Noc Osudu. Moslimovia veria, že práve túto noc sa Muhammad (prorok) dozvedel od Boha (niektorí tvrdia, že od archanjela Gabriela) prvé zvestovanie, ktoré je teraz napísané v prvých veršoch Koránu. Prečo to píšem? Lebo je to veľmi zaujímavé a vôbec to nepôsobí, že by tento sviatok vymysleli teroristi, ale skôr nejaký romanticky založený človek. “Noc Osudu”… No píšem to aj preto, lebo tento sviatok sa koná v období posledných 10 dní Ramadánu (šiiti ho oslavujú skôr o pár dní než sunniti). A ja sa veľmi teším, že do konca Ramadánu už ostáva iba tak málo. Na svojom lete do Yaoundé som sedel vedľa jednej veľmi milej slečny, ktorá bola z Chartúmu. Bol to jeden z mála rozhovorov so zahalenou moslimkou, aké som kedy v živote viedol. To sa totižto nepatrí a cudzí muž by sa s neznámou ženou nemal rozprávať osamote. No táto mladá dáma bola povolaním letuška (teraz mala voľno) a tak bola na cudzincov zvyknutá. Bolo to veľmi zaujímavé o to viac, že ja Chartúm a okolie dobre poznám. Bavili sme sa o terorizme a ona sa rozčertila, až odfukovala ten svoj hidžáb a očervenela (čo je pre černošku dosť ťažké), no proste reagovala tak, ako by ste reagovali vy, keby ste počuli že skinhead dokopal tehotnú ženu za to, že mala na hlave šatku. “Islam = mier. Tí ľudia nám robia hanbu. Sú to veľmi zlí ľudia.” A tak sme akosi prišli k tomu, že o chvíľu bude Ramadán a ja som Hamse sľúbil, že ho tento rok budem tak svojsky dodržiavať. OK, budem cez deň piť a aj jesť, ale menej. Viac vegetariánskeho, žiadnu bravčovinu, no sľúbil som, že nebudem piť alkohol. A ani večer, keď sa už Alah nepozerá. Proste si dám “suchý mesiac”. “Moslimovia sú naši bratia a ja nebudem cez Ramadán piť” sľúbil som neprozreteľne. Keď sa ma niekto od konca mája spýta prečo nepijem, odpovedám “Ramadán” , a každý sa s pohŕdaním odvráti. Ako keby som mal lepru kombinovanú s ebolou, či ešte čosi horšie. Najprv som sa išiel vždy pozrieť do zrkadla, či nemám na tvári nejakú škaredú vyrážku…no postupne som pochopil, že aj medzi slušnými a vzdelanými Slovákmi (ja sa stretávam s takýmito) je smerom k moslimom extrémna averzia. Moslimov v dnešnej dobe vskutku z duše neznášame a nemalo by sa s nimi v nijakom prípade “paktovať”, dostávam jasnú spätnú väzbu. Ja to aj chápem a vidím, že väčšina politikov –z ľava aj z prava – má u nás silnú protimoslimskú – protimigrantskú rétoriku, a vedia prečo ju majú. Okrem toho, že nikde neboli majú prieskumy verejnej mienky. No ja si nemôžem pomôcť. Stretol som príliš veľa fajn moslimov a tých najlepších pred vojnami v Perzskom zálive, pred tým ako ktokoľvek poznal Usamu Bin Ladina, vtedy, kedy Islamský štát ešte neexistoval. Vtedy som žiaden antagonizmus nepociťoval. No po páde Sovietskeho bloku sa to akosi z roka na rok zhoršuje, akoby to obom stranám vyhovovalo. Toto je jedna z vecí, ktorú nechápem. To už skôr chápem to, že keby dnešným mladým bodovali maturitné otázky ako nám, tak skoro nikto neprejde… Každopádne teraz sa teším, že Eid Al Fitr je už túto sobotu večer a ja sa teším, že si konečne “uhnem”. Uff, je ťažké byť moslimom verte mi, majú to sakra ťažké. Mesiac ani kvapka, uff. A poviem vám ešte niečo. Verím, že sa mnohí Moslimovia túto noc modlia, aby bol vo svete mier a pohoda, proste modlia sa to, čo je naozaj napísané v Koráne. Veď ide o Noc Hodnôt a tie sú v Koráne rovnaké, ako tie naše v Biblii. Moslimovia veria, že keď sa dnešnú noc pomodlíte a budete myslieť na niečo dobré, tak je to ako keby ste sa inak modlili 1000 mesiacov. Nevyskúšate to? Myslite na niečo dobré a možno (čím tvrdšie pracujete, tým máte väčšiu šancu, hovoria pragmatici) sa to stane. Veľa zdaru všetkým ľuďom dobrej vôle. A na zdravie…
