Naprieč Guineou Conacry Ebola tour 31 krížom Guineou

Kým sa dostaneme na hranicu, musím si 6x umývať ruky. Bolo tu 6 ebolových kontrol, kde sa veci zvrhli na úplatky. Chcete prejsť? Zaplaťte. Teplotu mi za posledný týždeň merali 30 krát a môj priener je 36,1. No aspoň mám perfektne umyté ruky. Kvalita cesty je perfektná. Nebyť debilných kontrol, sme tam hneď. Hranica je jedna budova s 200 metrov dlhou chodbou. Vchádzame dnu a potom chodíme od dverí do dverí. Sierra-leonskú časť prejdeme bez problémov, no guinejská je pakáreň. „Prezident povedal, že ebola nie je," hlásajú plagáty. No kontrolujú nás, ako keby bola - ďalšie merania teploty. Colníkovi podáme pasy, v nich je 5000 guinejských frankov, on zoberie pas, naučeným gestom otvorí šuflík, vhodí tam bankovku a vrazí pečiatku. Práve sme sa dostali do ďalšieho štátu. Jupííí. Takto to tu ide. Ak boli leones bezcenné bankovky, teraz máme v rukách smeti. Guče bezcenných špinavých papierikov. Je tu jediné auto - to naše. Platím aj teraz za 10 ľudí plus úplatky za dohodenie auta, tým čo auto strážia, chlapíkovi čo spúšťa šnúrku so zastávkami, ktorá nám bráni v prejazde.  A viem, že nás čakajú  ďalšie kontroly. Taká je Guinea.Volá mi Moisse z Conacry a oznamujem mu dobrú správu. Zajednaj hotel a hlavne zisti cestu do Guinea Bissau, to je jediná tvoja úloha. „Spoľahni sa Ľubo, čakám vás o štvrtej u Obamu." Keď sa na check postoch zastavíme, všetci po nás hneď skočia. Asi si myslia, že pašujeme diamanty, no keď zistia, že sme len akísi blázni - turisti, nechajú nás ísť.Guinea, známa skorumpovanou políciou, nás príjemne prekvapila. Náš šofér ide ako blázon, prelieta tie jamy ako ninja. Výborne, Conacry chceme stihnúť ešte za svetla. Prejdeme zopár kontrol, väčšine nás čávo iba zakýva. Vidieť, že tadeto chodí každý deň. Na dôležitých miestach zastaví, umyjeme ruky, skontrolujú nám pasy a ideme ďalej. Obiehame jeden kamión. Je naložený tak, že na vrchu má naložené raz toľko, ako je vysoký a úplne hore stoja ešte dvaja chlapci. Fotím to cez čelné sklo, no kým stiahnem foťák spoza kamiónu, vykukne policajt. Keď prejdeme, počujeme silný opakovaný piskot. Zrejme kvôli môjmu fotografovaniu? Je prísny zákaz fotiť check posty, policajtov a vojakov. To je hrubý priestupok. Nás vodič nezastal a trieli ďalej. Ok, nič sa nestalo. Však on sa vyzná. Vie, čo robí, vie, čo si môže dovoliť. Veď je tu doma. Policajt ma možno ani nevidel a videl potom vzadu v buse biele tváre = cash a preto pískal. Nevadí, nechali sme ho niekde vzadu. Signál tu aj tak nie je, a nemá ako nahlásiť, že sme nezastali. Frčíme okolo pohrebu a šofér mi čosi hovorí, že policajti sem prídu, ak zastaneme, ok tak nezastavujeme a frčíme ohromnou rýchlosťou ďalej. Po 20 minútach je už jasné, že policajti nás naháňajú. Idú za nami na motorke, Po 30 minútach nás dobehnú, no náš vodič ich skoro zrazí z motorky, urobí takú myšičku a utekáme. No tak toto je opäť husté. V krajine bez akýchkoľvek práv utekať polícii. Potom nás chcú obehnúť opäť zľava, ale vyblokuje ich do lesa. Pýta sa ma, či má utekať ďalej a už je jasné, že sa môžeme spoliehať iba na to, či motorke dôjde benzín, no to sa do najbližšieho check postu nestane. Zastaneme. Motorka nám zablokuje cestu, zoberú nám pasy a vraciame sa späť. Dlhých 40 minút. Sadneme si pod strom s asi 8 policajtami, ktorí sa tvária, že sme spáchali masovú vraždu. Nemám signál, musíme si pomôcť sami. „Vy zvyknete u vás utekať polícii? Vy neviete čo to znamená, keď na vás policajt píska?" Igor odpovedá: „U nás keď policajt píska, znamená to choď choď choď, a červená placačka znamená stop." O fotení nikto nehovorí, zrejme išlo o zhodu náhod a teraz ide o útek pred políciou, o nič viac. Ďalší policajt to hneď spočíta.  „Šofér musí zaplatiť pokutu pol milióna a každý z vás 400 tisíc." Nastáva ďalšie jednanie, už je jasné, kto je tu šéf a s kým teda treba jednať. Sú to také africké prekáračky, africký poker, kedy súper ihneď vidí, či je protivník silný v kranflekoch, či sa nebojí. Nebojím sa, toto som zažil už desiatky krát, osobná skúsenosť robí človeka silným. Nakoniec sa dohodneme na tom, že každý z nás zaplatí 100 tisíc, spolu 500 tisíc. To je na každého 11 €. Za tú srandu to stálo. Policajt sa s nami lúči: „Páni, vy neplatíte nič, to nebola vaša chyba. Vy ste zaplatili iba pokutu za šoféra, on je vinný." Lúčime sa ako najlepší priatelia. A zastavíme sa aj na tom farebnom pohrebe.