Ebola tour 34. Krst na hranici medzi Guineou a Guineou Bissau

Trajekt začína premávať o 8:00 no nič sa nedeje. Dávam si Atee, zelený silný čaj, ktorý je pripravovaný podobne, ako keď vám robia kávu beduíni. Na ohníku v konvičke. Prvý dúšok je horký ako smrť. Druhý je omamný ako život. Tretí je sladký ako láska a štvrtý je pre ženy a deti, keď idú spať. Ide o vyše hodinový rituál, čo sa na čakanie hodí. No okrem čaju si dnes ráno hrkneme aj s čímsi iným. Odkladal som Ardbeg, moju obľúbenú whisky z ostrova Islay. Moisse mi podáva škatuľu tejto luxusnej whisky a s Jurom a Maťom ideme na kompu. Cieľom je pokrstiť katalóg vodou z rieky Peche. Chalani ani nestihli zapnúť nahrávanie, keď sa veci zbehli príliš rýchlo, fľaša mi spodom cez krabicu vypadne a zgúľa sa do rieky a potopí sa. Chcem za ňou skočiť ale som oblečený, vo vrecku mám pas, mobil. No zrazu sa fľaška vynorí. Som na hranici medzi dvoma africkými (nie zrovna spriatelenými) štátmi a byť vypočúvaný za pokus o ilegálne prekročenie hraníc už druhý raz na tejto ceste nechcem podstúpiť. No Ardbeg je Ardbeg a tak vyzliekam nohavice, vyzúvam sa a skáčem. Neviem či tu pod trajektom nie sú koly, býva tu riadne svinstvo, niekedy aj autá, čo popadali z trajektu a tak skáčem opatrne, voda je hustá, hnedá a nevidieť nič. No fľaška jasné plava po povrchu a rýchlo sa vzďaľuje. Z brehu sa nezdá, že to tak rýchlo tečie. Dole prúdom som pri fľaške hneď, no späť to ide ťažšie, zaberám jednou rukou a idem stále dole. Musím hodiť fľašku pred seba a plávať oboma rukami. Tak to ide. Obzerám sa na breh či nevidím hýbať sa krokodíla, no je ešte skoro, slnko je slabé, rieka je čistá. Hádžem fľašu Maťovi a vyťahujem sa späť na trajekt. Pokrstíme nás nový katalóg s novým designom a filozofiou Lovcov zážitkov. Všetkým cestovateľom práve z tohoto vzdialeného miesta prajeme ŠŤASTNÉ CESTY.