Entomofágia, pojedanie hmyzu

Jedenie hmyzu je dnes in. Teší sa veľkej pozornosti ochrancov prírody a ľudí venujúcich sa zdravej výžive.

Mnohí vidia vo veľkoobjemovom pojedaní hmyzu riešenie na kŕmenie explodujúcej svetovej populácie. Hmyz je predsa zdrojom potravy s vysokým obsahom bielkovín, a hmyz, pardon, neprdí, a teda neovplyvňuje planétu tak, ako to robia zvieratá, ktoré sú v potravinovom reťazci nad hmyzom. Ja osobne som hmyz jedol mnohokrát v Afrike, Ázii, ale hitom sú aj na našich zájazdoch v Mexiku.

Neuveríte, ale mexické chrobáčiky ste už určite jedli aj Vy. Aj keď ste o tom zrejme nevedeli. Červeným karmínovým farbivom kočinel sa totižto dofarbujú potraviny ako jogurty, zmrzlina a všetko, čo výrobca chce, aby malo krajšiu červenú farbu. Kočinel, ktorý sa tradične vyrába v okolí najkrajšieho mesta Mexika – Oaxaca, sa vyrába rozpučením chrobáčikov - samičích košenilových parazitov (Dactylopius coccus Costa) žijúcich na kaktusových rastlinách. Hlavnou zložkou červeného farbiva je kyselina kochinová.

Už na samotnom mieste v Mexiku odporúčam sušené chrobáčiky predajcov chapulines - lúčnych koníkov. Predávajú ich v košoch a o tento tovar je enormný záujem. Vôbec to nie je okrajový produkt, ale popri čokoláde ide o dôležitú súčasť miestneho jedálnička. K mezcalu sa chapulines hodia a ponúkli mi ich aj v exkluzívnom hoteli Atelier, ktorý patrí medzi najunikátnejšie hotely sveta, na ochutnávke tejto pijatiky z agave.

Foto: sušené kobylky chapulines (čítaj čapulines)