Faerský kôň

Na Faerských ostrovoch veľa cicavcov nežije, ak nerátame tulene, dovezené ovce či drobné hlodavce, a ešte menej tu nájdeme druhov, ktoré nežijú nikde inde na svete. Jedným z nich je práve faerský kôň, niekedy označovaný aj ako faerský poník. Ide o jedno z veľmi vzácnych konských plemien na svete, ktoré sa formovalo po stáročia v špecifických prírodných podmienkach tohto severského súostrovia. Predpokladá sa, že predkovia dnešnej populácie boli na ostrovy dovezení keltskými a vikingskými osadníkmi v priebehu 9. a 10. storočia. V dôsledku úplnej geografickej izolácie v severnom Atlantiku nedochádzalo k miešaniu s inými koňmi, vďaka čomu si toto plemeno rozvíjalo svoju vlastnú jedinečnú líniu bez vplyvu moderných plemien a zachovalo si čistý pôvod. V minulosti mal faerský kôň status nenahraditeľného pomocníka v miestnom poľnohospodárstve, kde sa využíval na ťahanie vozov, prepravu ťažkých nákladov (predovšetkým rašeliny slúžiacej ako hlavné palivo) a na prevoz ľudí v neschodnom, skalnatom teréne bez vybudovaných ciest.

Hoci výška v kohútiku v rozmedzí 115 až 125 cm zodpovedá kategórii poníkov, stavbou tela vykazuje znaky menšieho, no súmerného koňa s robustnou, svalnatou postavou. V zimnom období sa ich vzhľad výrazne mení, keďže koňom narastá extrémne hustá, dvojvrstvová srsť, ktorá výborne odpudzuje vodu. Táto vrstva im poskytuje dokonalú ochranu pred chladom v podmienkach neustáleho vetra a silných dažďov. V populácii, v ktorej farebne prevažujú hnedé, čierne a ryšavé kone, sa upevnila vyrovnaná a pokojná povaha, vysoká inteligencia, trpezlivosť a silná väzba na človeka.

S nástupom strojov v poľnohospodárstve a rozvojom dopravy v 20. storočí však toto plemeno stratilo svoje pôvodné využitie. Masívny vývoz koní do britských uhoľných baní a ich predaj na mäso takmer viedli k úplnému vyhynutiu. V 60. rokoch 20. storočia dosiahol ich počet kritické minimum, keď na celom svete zostalo len 5 až 6 čistokrvných jedincov. Obrat nastal až v roku 1978 založením chovateľského združenia Felagið Føroyskir Hestar, ktoré začalo viesť presnú evidenciu a spustilo záchranný program. V súčasnosti sa ich počet pohybuje na úrovni približne 75 až 100 jedincov, čo plemeno naďalej radí medzi kriticky ohrozené. Chovatelia preto dnes prísne využívajú genetické testovanie a vzorky DNA pri plánovaní žriebät, aby zabránili príbuzenskému kríženiu a udržali toto malé spoločenstvo koní zdravé.

Vzhľadom na prísnu ochranu a nízky počet jedincov sa faerské kone nepohybujú po ostrovoch vo voľnej prírode v takých veľkých stádach ako ovce, no pre turistov existuje niekoľko priamych možností, ako ich vidieť naživo. Hlavným miestom pre verejnosť je chovná stanica Lambafelli neďaleko hlavného mesta Tórshavn na ostrove Streymoy, kde organizácia Fjallaross usporadúva prehliadky zamerané na históriu týchto zvierat a ponúka možnosť zažiť autentickú jazdu bez sedla a podkov v ich prirodzenom prostredí. Čistokrvné faerské kone pre rekreačné účely chovajú aj viaceré ďalšie jazdecké areály v okolí hlavného mesta, ako napríklad stajňa Faroe Horse, pričom menšie skupiny koní sú roztrúsené u súkromných farmárov po celom súostroví vrátane južných ostrovov či izolovaného ostrova Stóra Dímun. Keďže vývoz faerského koňa mimo ostrovy nie je možný, Faerské ostrovy zostávajú jediným miestom na planéte, kde možno tohto húževnatého svedka vikingskej éry a živé národné dedičstvo pozorovať.