Fínsko - základné informácie

Základné informácie

Oficiálny názov: Fínska republika (fínsky: Suomen tasavalta, švédsky: Republiken Finland)
Rozloha: 338 145 km² – siedma najväčšia krajina v Európe.
Počet obyvateľov: približne 5,6 milióna.
Hlavné mesto: Helsinki - 686 000 obyvateľov; metropolitná oblasť 1,2 milióna obyvateľov.
Úradné jazyky: fínčina a švédčina, regionálne aj lapončina na severe krajiny (sámske jazyky). Fínčina patrí medzi ugrofínske jazyky - má podobnosti s maďarčinou a estónčinou.
Mena: Euro (EUR) - od 2002, predtým fínska marka.
Časové pásmo: UTC +2 hodiny - o 1 hodinu viac ako Slovensko. 

Geografia a prírodné podmienky

Fínsko sa nachádza v severnej Európe a susedí s Ruskom, Švédskom a Nórskom. Obmývajú ho Baltské more, Fínsky záliv a Botnický záliv. Počas nášho zájazdu Metropoly Škandinávie na trajekte preplávame Botnický záliv zo švédskeho Štokholmu do Helsínk a následne aj Fínsky záliv z Helsínk do estónskeho Tallinu. Geograficky patrí Fínsko medzi najsevernejšie krajiny sveta a jeho územie sa rozprestiera medzi 60. a 70. rovnobežkou severnej šírky.

Fínsko, známe ako „krajina tisícich jazier“, má skutočne najviac jazier na svete. Má ich až 187 888 a najväčším jazerom je Saimaa, ktoré patrí medzi najväčšie v Európe. Vodné plochy, teda jazerá a rieky, tvoria približne 10 % rozlohy krajiny. Krajinu charakterizuje aj rozsiahla členitosť pobrežia s početnými ostrovmi, ktorých má až 179 584, najmä v oblasti súostrovia Ålandy a v Archipelago Sea.

Približne 69 % územia Fínska pokrývajú lesy, prevažne ihličnaté, čo z neho robí jednu z najlesnatejších krajín Európy. Povrch Fínska je prevažne rovinatý s nízkymi pahorkatinami, ktoré vznikli po ústupe ľadovca počas poslednej doby ľadovej. Najvyšším bodom je Halti (Haltitunturi) na severe v Laponsku s výškou 1 328 m n. m. 

Podnebie Fínska je ovplyvnené jeho polohou. Na juhu je mierne a ovplyvnené Baltským morom, zatiaľ čo na severe je subarktické. Štvrtina územia leží za polárnym kruhom, kde možno zažiť polárny deň aj noc. Neskutočným zážitkom je aj možnosť pozorovať polárne žiary. Zimy sú dlhé a chladné, najmä na severe, kde teploty môžu klesať pod -30 °C, zatiaľ čo letá sú krátke a mierne.

Zaujímavosťou Fínska je, že jeho územie sa každoročne zväčšuje približne o 7 km² v dôsledku izostatického dvíhania zemskej kôry po ústupe ľadovca z poslednej doby ľadovej. Tento proces je známy ako postglaciálne dvíhanie a je jedným z najvýraznejších prírodných javov v krajine. 

Obyvateľstvo a spoločnosť

Obyvatelia Fínska tvoria etnicky pomerne homogénnu spoločnosť – približne 93 % populácie sú Fíni, ktorí hovoria fínčinou. Významnou menšinou sú švédsky hovoriaci obyvatelia, ktorí predstavujú asi 5–6 % populácie a žijú najmä v pobrežných oblastiach a na autonómnom súostroví Ålandy, kde je švédčina jediným úradným jazykom. Na severe v Laponsku žijú pôvodní Sámovia (Laponci), ktorí si zachovávajú vlastný jazyk a kultúru; ich počet je približne 7 000.

Fínsko je prevažne protestantská krajina – väčšina obyvateľstva sa hlási k evanjelickej luteránskej cirkvi (približne 68–85 % podľa rôznych zdrojov). Malé náboženské menšiny tvoria pravoslávni kresťania (asi 1 %), katolíci a príslušníci iných vierovyznaní, pričom rastie aj podiel obyvateľov bez vyznania.

Administratívne sa Fínsko delí na 19 regiónov, pričom špeciálne postavenie má autonómne súostrovie Ålandy. Väčšina obyvateľstva žije v južnej časti krajiny, kde sa nachádzajú najväčšie mestá ako Helsinki, Espoo a Tampere.

Fínsko patrí medzi krajiny s najnižším podielom cudzincov v rámci Európskej únie, avšak v posledných desaťročiach sa počet prisťahovalcov mierne zvyšuje, najmä z Ruska, Estónska a ďalších krajín. Hustota obyvateľstva je veľmi nízka – len približne 18 obyvateľov na km², čo robí z Fínska najriedšie osídlenú krajinu EÚ.

Krajina je známa aj tradíciou sáun, ktoré sú významnou súčasťou fínskeho životného štýlu. Vraví sa, že v krajine je viac sáun ako áut. V každej obytnej budove sa nachádza sauna. 

Politický systém

Fínsko je parlamentná republika, kde je hlavou štátu prezident (aktuálne Alexander Stubb) a výkonnú moc má predseda vlády (premiér), ktorý vedie vládu nazývanú Štátna rada. Prezident má v súčasnosti prevažne reprezentatívne a obmedzené právomoci, pričom jeho významnejšia úloha spočíva najmä v zahraničnej politike, najmä mimo rámca Európskej únie. Väčšina výkonnej moci je sústredená v rukách vlády, ktorá je zodpovedná parlamentu.

Stručná história

Fínsko bolo pôvodne osídlené po poslednej dobe ľadovej. Od 12. storočia patrilo viac ako 600 rokov Švédsku. Na začiatku 19. storočia, po prehratej vojne so Švédskom, pripadlo Fínsko v roku 1809 Rusku a stalo sa autonómnym veľkokniežatstvom v rámci Ruského impéria. Po páde cárskeho Ruska a Októbrovej revolúcii vyhlásil fínsky parlament 6. decembra 1917 nezávislosť, ktorú Sovietsky zväz čoskoro uznal.

Krátko po získaní nezávislosti prebehla vo Fínsku občianska vojna medzi „bielymi“ (konzervatívci) a „červenými“ (socialisti), ktorú vyhrali „bieli“. V období medzi svetovými vojnami si Fínsko udržiavalo nezávislosť, no počas druhej svetovej vojny muselo čeliť sovietskej agresii v tzv. Zimnej vojne (1939–1940) a Pokračovacej vojne (1941–1944), v ktorých Fínsko stratilo časť územia, ale zachovalo si suverenitu. V roku 1995 vstúpilo do EÚ a v roku 2023 do NATO. Dnes je Fínsko modernou a stabilnou krajinou.

Fínsko patrí medzi najrozvinutejšie krajiny sveta, je to štát so stabilnou ekonomikou a s kvalitným vzdelávacím systémom, ktorý láka aj zahraničných študentov. Poďte sa s nami pozrieť do Fínska na jeden z našich zájazdov do Škandinávie. 

Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO