Hello phriends!

Vsetky skupiny smerujuce do najvacsej demokracie na svete - 61-rocnej Indie doteraz zvladli absorbovat neustaly ruch, jej prirodzene vone (vone, nie zapachy! Prejdite sa nadranom po ulickach centra velkych miest v UK, alebo v USA, ked vsetky podniky vyhadzuju na ulicu cierne pytle s odpadkami a budete mat problem sa rozhodnut, ktory kontinent zapacha viac :)), farby, pochopit aspon scasti zivot pretkany nabozenstvami od ranajok do vecere, a priblizit sa miestnemu obyvatelstvu. Ono, miestne obyvatelstvo sa vacsinou priblizi k vam. Doslovne. Ak mate nebodaj fotoaprat so stativom, pocitajte s tym, ze fotografovat bude spolu s vami hrstka Indov (nemaju nic zaujimavejsie na praci). Rovnako ako ja ked zanietene rozpravam o pamiatkach na verejnom priestranstve, posluchacmi mi nie je len nasa mala skupinka zo zajazdu, ale aj minimalne dvakrat tak pocetna skupina Indov (ehm, neprednasam v hindi, ale ajtak!). Holt je ich vela a len kvapka v oceane z nich ma sancu zazit nieco taketo specialne, ked cudzinci robia pre nich nepochopitelne (prednasaju si pred mesitou v nezmyselnom jazyku, fotia si budovy, ktore tu stali predsa odjakziva, alebo sa prechadzaju po obycajnej vlakovej stanici s videokamerou). Robime veci ako keby sme boli z inej planety. (Pozdravujem Ivana (aj s Borkou) - s nim sme natacali dokument na stanici v Gorakhpure pod pracovnym nazvom "Kolko Indov sa okolo nas zhrkne, ked postojime minutu?" (mimochodom, cca 20)). V Indii o novych priatelov teda nie je nudza - po dvoch sekundach vas oslovuju "my phriend" (nevierm cim to je, ale za boha nevedia vyslovit ciste F na zaciatku slova :)) a je jedno ci sa na nich mracite, alebo odmietate uz po miliontykrat, veci ktore vam tlacia do ruky a chcu predat (bubon, dreveny sach, slnecne okuliare, nahrdelniky, naramky, "mramoroveho" slona zo sadrovca...) "Very cheap" (vyvolavacia cena asi o 500 percent viac ako rozumna cena, ale co uz, sme bohati a musia to na nas skusat.) "My phriend, give me your best price. How much you give?" A nejde vzdy len o spotrebny tovar - moze ist aj o sluzby. Taky vodic rikse vas popri obrubniku moze sledovat spytavym pohladom aj par minut a ako keby ste ho o nieco ziadali a poslusne dokola bude omielat: "You going? My phriend, you going?" Je jedno ci mu poviete, ze idete do Pakistanu, alebo do Bratislavy, odpoved bude vzdy ta ista: Ti co v Indii boli - mozu hadat - ale samozrejme: "OK, come!" Nic nie je problem. Indovia ponuknu vsetko, len aby sa ti cudzinci z inej planety u nich citili ako doma. Radi pomahaju turistom :) "Looking free, no money!" Hlavne vas treba dostat do obchodu, potom naplno prejavia svoje obchodnicke zrucnosti (ak si vravite, ze ste boli v Tunisku a ze to poznate, umocnite vase skusenosti - Indovia su v tomto este lepsi. Najma Kasmirci.) Prichadzate kupit vlneny sal, odchadzate s povlieckami na postel, hodvabnou satkou na krk, praktickou taskou, nadobami na Indicky caj, striebornym nahrdelnikom a zdarma dostavate vonne tycinky. Najspinavsi cykloriksa na ulici, ked vas zbada s batozinou na ulici hned sa ponukne, ze vas odvezie do hotela, vytiahne z penazenky osuchanu karticku a ukazuje - hello kamos, toto je moj hotel, velmi lacny, tu sa ti bude byvat ako maharadzovi (Hello phriend, this my hotel, very cheap, deluxe room, a/c, tv, hot shower, very cheap...). V ktorej krajine na svete je majitel velmi dobreho hotela odkazany slapat do pedalov cyklorikse a na ulici nadhanat hotelovych hosti? Hehe, odpoved je: provizia. Na kazdom kroku vsetci nasi Indicki priatelia potrebuju peniaze. A ked nezobru priamo (natrci pred vas ruku: "Hello one rupee?", v horsom pripade amputovanu, alebo hnisavu nohu, hladne dietatko vam pomaly strci do lona s rovnakou otazkou.), zobru tak, ze sa na vas trosku prizivia. Poradia, odporucia, od toho, kam ist zamenit peniaze (spoza vasho chrbta mavaju zmenarnikovi, za nech mysli na toho, kto mu tam zakaznikov priviedol - pre vas to znamena o cosi nevyhodnejsi kurz (za sluzby sa plkati vsade na svete a teda aj tu, aj ked si ani neuvedomujete, ze nejake spotrebuvte), kde prespat, kde nakupit, alebo vas posprevadzaju s odbornym vykladom po pamiatkach... Uzasna krajina! Kazdy kto k vam pride s pomocnou rukou, kazdy kto vas oslovi my prhriend, obvykle je viac priatel vasich rupii ako priatel vas. Je to nadherne, zazivat to kazdy den, kazdy den objavit ake sposoby pouziju na turistu. Je nevyhnutne sa tu vyznat. S lahkostou a usmevom potom preskacete cez celu tuto kulturnu misu poznania, spriatelite sa s Indami, ktori od vas nechcu ziadne peniaze, pridete na to, ze ich zivot nie je jednoduchy a nie kazdy si o turistoch mysli, ze su chodiace penazenky. Staci len Indiu nechat, aby vo vas zanechala dojmy neprefiltrovane nasim uhlom pohladu. Ked sa poucite, ze dieta co pyta jednu rupiu, lebo je hladne vam vas nedojedeny krajicek pizze odhodi ku krajnici (krajicek ku krajnici! haha) a pyta nadalej jednu rupiu od dalsich turistov, ked zistite, ze matky s detmi zobrajucimi na krizovatkach si deti poziciavaju a kazdy den ma sluzbu ina, pochopite ze sucit musi byt spojeny s rozumom! A akesi milodary nepomozu nikomu. Radsej podporte cistica topanok, personal v restauracii (ktori su sice motaci a zdaju sa aj flakaci, ale maju vela stresu pripravit jedlo, ktore v zivote nejedli tak, ako ho mate radi vy - schvalne, ktora restauracia u nas vam pripravi perfektne kura tandoori s cesnakovym naanom?), kazdeho, co nieco robi, alebo deti ktore chodia do skoly (to su tie, co maju uniformy, to nie su tie bez topanok so strapatymi vlasmi, co natrcaju ruky, ze su hladne (tie si mimochodom zarobia viac ako ich otec, co npr. za tisic rupii za mesiac opravuje pokazene lokomotivy - takto do skoly nikdy chodit nebudu. Raz ale prestanu byt mile zlate male a potom uz bude neskoro...) Ked sa vas sucit spoji s rozumom, Indii pomozete viac ako ked nechate zobrakovi 20 USD. Potom s lahkostou a usmevom, s hlavou hore prejdete po uliciach chaotickej a nesputanej desattisicrocnej civilizacie a nerozhodi Vas ani jeden otravny Ind. Objavite jej pravu krasu a domov sa vratite nadseni. Dokonca vas svojimi historkami zacnu zabavat. (Naposledy ma oslovil zubaty Ind pekne po americky "Whazzup bro?" (v preklade "Hello phriend.", alebo ma otipovali na nemca: "Vohin gest dud?") Nedajte sa odradit, pridite do Indie s niekym, kto sa vyzna a uzite si ju! Po mesiaci v Indii odchadzam znova do Pekingu (tam bude usmievavych ludi menej, ale celkom sa tesim na inu kulturu) a zacnu nam dalsie zajazdy, ktore budu krizovat aj Indiu. Ako sa nam bude darit? Ked si pridete na forum precitat ako sa dari Martinovej skupine v Turkmenistane, pozrite si aj co noveho na zajazdoch Cina, Tibet, Nepal, India. Teraz pojdu dva po sebe! Drzte palce, nech mame zazitkov ako skupiny doteraz. Vsetkych pozdravujem, specialne poslednych z India, Himalaje Ladakh - tych nostalgia je teraz najcerstvejsia, pri kazdom capati (doma aj pri kapuste :D ) na vas pomyslim :) som rad, ze ste v poriadku dosli domov.