Hlavné mesto Kirgizska Potulky Biškekom

Je krásne ocitnúť sa v Biškeku. Mesto síce nemá veľa pamiatok, ale má v sebe niečo, čo by mu iné miesta mohli závidieť. Zážitky tu voňajú po kirgizských špecialitách a stretávame tu milých a príjemných ľudí. Chuť šašlíkov sa doslova rozlievala ústami, boršč tu chutí lepšie než v Rusku a obyčajný chlieb pripomína umelecké dielo. Začali sme aj s ochutnávkami miestnych stredoázijských pív, takže kirgizská Arpa je už za nami. Príjemný večer. Dnes sme sa prechádzali ulicami a najmä parkami Biškeku. Nepoznám miesto, ktoré je viac prešpikované zelenými parkami, stromami, zelenými bulvármi, ako Biškek. Je to až neskutočné, koľko je tu stromov a medzi ne sú vsadené námestia či ulice. Už vieme, kam zmizol Lenin z námestia Ala Too, koho socha pribudla na námestie ako posledná, videli sme aj miesta, kde sa menili kirgizské dejiny v podobe Prezidentského paláca, stretli niekoľko hrdinov premenených na sochy a v parku Pobedi nechýbala ani nevesta so ženíchom. Biškek ako má byť. Kostol sv.Michala je už po rekonštrukcii krásny a celé mesto pôsobí pokojne. Park strieda park a človek má pocit, že kráča pod korunami stromov. Pamiatok veľa nemá, ale Biškek má niečo, čím to vie nahradiť. Má auru pokoja, ticha a medzi to sa vyškiera socha Lenina, v parku sedí Marx s Engelsom a človek si pripadá miestami ako v skanzene. Námestie Ala Too ešte zdobí výzdoba z osláv nezávislosti a tak všetko hrá červeno-žltými farbami. BUBO tu loví zážitky už roky a verte, že toto mesto má čosi do seba!