Hodvábna cesta a Kirgizsko

Hodvábna cesta sa ako legenda kľukatia mnohými krajinami a Kirigzsko nemôže byť výnimkou. Aj v jej stopách tu kráčate, no napokon vám ukáže aj množstvo iných, krásnych miest. Predstavte si nádhernú krajinu posiatu kopcami, pahorkami a zasneženými štítmi. Primiešajte do predstavy unikátne jazero Issyk Kul položené vo výške ako česká Sněžka, nepoznané historické pamiatky, nekonečné parky plné starých stromov a vôňu šašlíkov. Čo Vám z toho výjde? Kirigizstan! Začíname naše putovanie po stopách Hodvábnej cesty a začíname ju štýlovo práve v tejto málo známej stredoázijskej republike. Všetko tu človeka prekvapí, pretože patrí k tým krajinám o ktorých vieme málo, alebo si aspoň myslíme, že vieme. My sme sa po chvíľke zhodli, že Kirgizstan je skutočne nádherný a je plný prekvapení. Včera ráno sme stáli na brehu slávneho jazera Issyk Kul, ktorý je perlou aj srdcom celého Kirgizstanu a namáčali sme si v ňom nohy. Počasie nám prialo a tak sme si mohli vychutnať priam rozprávkový pohľad na okolité zasnežené hory Tian Šanu, ktoré sa zrkadlili na hladine. Issyk Kul bol len a len pre nás. Nikde nikoho, všade ticho, pokoj, poletujúci vietor z hôr, takže hotový balzam na dušu. Nepamätám si kedy som naposledy videl tak krásnu vodnú hladinu, ktorá má snáď tu najkrajšiu modrú farbu. Mysleli ste si, že Kirgizstan ak nemá more, nemôže mať svoj jachtársky klub? Omyl. Našli sme aj ten a tak sme si pozreli toto bizarné miesto, kde na nás domáci pozerali snáď ako na duchov, ktorí sa odniekiaľ zjavili. V Cholpon Ate, ktorej meno znie priam básnicky a to Otec venuše sme sa trochu poprechádzali, stretli prvých Kirgizov so snehobielymi kalpakmi na hlavách a užívali si pohľady na okolité hory. Tých sa tu v Kirgizstane človek snáď nikdy nepreje. Za mestom sme objavili aj svet tajomných petroglyfov. Je to úžasné miesto. Nikde žiadne značky, nič čo by pomohlo aby k nim človek trafil a vždy keď sa tu s našimi Bubákmi zastavíme sme tu jediní a všetky petroglyfy akoby boli vytesané do kameňov len pre nás. Okrem chladných kameňov sme sa aj presvedčili o pohostinnosti Kirgizov, ktorá nie je len na papieri a v knihách. Strážnik, keď nás zbadal, tak nám nepredal lístky dovtedy, kým neochutnáme z jeho obedu a tak sme ochutnávali neskutočne dobre pripravené hríby podusené s cesnakom a bylinkami. Dávno som tak dobré hríby nejedol. „Prišli ste sem a tak je mojou povinnosťou pohostiť Vás“ hovorí a neustále sa smeje. Hodvábna cesta. Opäť sme sa vyštverali na najznámejši kirgizský minaret Burana a dozvedeli sa, odkiaľ sa tu vzal. V plnej kráse musel pôsobiť úžasne, keď už teraz dokáže očariť. Kirgizstan nás očaril!