Hlavné mesto na úrovni - Ottawa

Do Ottawy prichádzame večer. Už je tma a na budovu parlamentu o chvíľu začnú premietať krátky film o histórii Kanady. Je to úžasná šou a spracovanie je neskutočné. Miestami sa nám do očí tisnú slzy. Utvrdzuje sa v nás totiž pocit, ktorý sme z Kanady mali už na začiatku nášho výletu. Ľudia rôznej rasy, náboženského presvedčenia či inej orientácie dokážu spolunažívať, vážiť si jeden druhého a tvoriť úspešnú spoločnosť, v ktorej si každý nájde svoje miesto. Raňajkujeme v kaviarničkách okolo hotela a sprievodca už od ôsmej stojí v rade na lístky do parlamentu. Na lístky stojí obrovské množstvo ľudí, nie všetkým však sa ujdú. Na nás sa usmialo šťastie a pracovníčka infocentra ponúka lístky na 9:20, teda o 15 minút. Berieme ich okamžite a už aj stojíme pod zástavou a čakáme na miestneho sprievodcu, ktorý nás parlamentom prevedie. Budova je v neogotickom štýle a do súčasnej podoby ju vystavali v roku 1927, po veľkom požiari v roku 1916, ktorý okrem knižnice pohltil takmer celý centrálny blok. Prezeráme si snemovňu, senát a francúzsky salónik. Najzaujímavejšia je práve knižnica s nádherným dreveným interiérom. Vraj sa tu nachádza 600 tisíc zväzkov kníh a keby sa všetky uložili na kopu, jej výška by bolo dva krát vyššia ako Mont Everest. Z parlamentu sa vrátime do hotela pobaliť kufre a pokračujeme prehliadkou mesta. Zastavíme sa pri 202 kilometrov dlhom kanále Rideau, ktorý spája rieku Ottawa s jazerom Ontário a postavil ho zakladateľ mesta, podplukovník John By v roku 1832 na vojenské účely. V súčasnosti slúži najmä na rekreačné plavby. Zdolať ho cez všetkých 45 vzdúvadiel trvá 3 až 5 dní a všetky sa otvárajú a zatvárajú manuálne, presne tak ako pred takmer dvomi storočiami. Prejdeme sa okolo hotelu siete Fairmont – Château Laurier, ktorý vystavala Kanadská pacifická železničná spoločnosť, Národnej galérie navrhnutej slávnym kanadsko-izraelským architektom Moshem Safdiem, Kanadskej kráľovskej mincovne, v ktorej razili aj české mince a skončíme na trhu Byward, kde nakúpime javorový sirup – sladkú kanadskú klasiku. Nakupujeme priamo od farmárov, ktorý ho vyrábajú. Majú české korene a ich vnuk, ktorý v stánku predáva, sa od starých rodičov naučil niekoľko slov – „děkuji“ a „nashledanou“ nám vyčaria úsmev na tvári. Po výbornom obede v rybej reštaurácii sa vrátime k autu a vyrážame do ďalšieho mesta na východe – Montrealu.